"V každom návštevníkovi herne vidia Slováci gamblera," tvrdí Igor Vicel. Snímka: Archív Igora Vicela
Jeho firma je dvadsať rokov na čele slovenského biznisu v oblasti hazardných hier. Má pod palcom prevádzku výherných automatov a tvorbu herní na kľúč. Tvrdí však, že sa im darí čoraz horšie. Ničí ich kríza, internet aj štátne odvody. Igor Vicel, spolumajiteľ spoločnosti Slov-Matic.
Predpokladám, že vás ľudia zvyknú obviňovať, že zarábate na nešťastí iných.
Úprimne povedané, robia to bežní ľudia oveľa menej ako populisti, čo sa tým snažia zviditeľniť. Priznávame však podiel spoločenskej zodpovednosti na problémoch, ktoré toto odvetvie so sebou prináša. Vo svojich prevádzkach sa snažíme limitovať možnosť hrania patologických hráčov, alebo aj ľudí zo sociálne slabších skupín. Verte mi, nie je to naša žiadaná klientela. Na druhej strane však musíme čestne priznať, že podnikáme preto, aby sme aj zarobili. Avšak je zarážajúce, ako si mnohí, či už zámerne alebo z nevedomosti, mýlia obrat s tržbou a tržbu so ziskom.
A kto je teda vašou cieľovou skupinou? Akí ľudia chodia hádzať, povedzme, po práci, peniaze do automatu?
„Priemerní“ ľudia s nadpriemernými príjmami, ktorí si prídu do podniku posedieť a niektorí si pri tom aj zahrajú. Sú to bezkonfliktní zákazníci, ktorí väčšinou neočakávajú, že odídu so zárobkom rovnajúcim sa ich päťmesačnému platu.
Ako je vôbec možné v rámci herní obmedzovať patologických hráčov?
V prvom rade sa človek musí k svojej závislosti priznať. A potom mu možno obmedziť vstup do herní a kasín. Zopár takýchto prípadov sme mali.
Museli ste sa niekedy vyrovnávať s tým, že sa venujete takejto oblasti?
Je pravda, že som mal viackrát chvíle, keď som s tým chcel doslova seknúť. Najmä kvôli démonizácii nášho odvetvia. Často nemáte možnosť niečo vysvetliť, nenachádzate cestu k dialógu. Jednoducho ste inkvizítorsky vopred odsúdený na zánik a neúspech. Sme pritom odvetvie ako ktorékoľvek iné, navyše sme pod prísnejším dohľadom finančnej a daňovej správy a neexistujú reštriktívnejšie novely zákonov, ako tie naše. Na druhej strane, naša firma zamestnáva vyše 600 zamestnancov a do rozpočtu odvádza len na odvodoch okolo 10 miliónov eur ročne.
Čo máte na mysli pod démonizovaním?
Viete, je zaujímavé, že nikto, kto si vypije pohár alebo dva poháre vína, nie je považovaný za alkoholika. Avšak človek, ktorý otvorí dvere na herni, je väčšinou automaticky označovaný za gamblera. Je to spôsobené zámernou a účelovou diskreditáciou inak svetovo uznávaného priemyslu.
Máte pocit, že mimo Slovenska majú herne a kasína lepšiu povesť?
O okolitých štátoch si to nemyslím. Všade a vždy sa nájde skupina ľudí, ktorá tento druh zábavy zo zásady odmieta a historicky to na našom území vždy tak bolo. U niektorých ľudí to však chápem a rešpektujem. Mám na mysli tých, ktorí problémy s gamblerstvom zažili na vlastnej koži.
A výhrady vlastného svedomia ste nemuseli riešiť?
Takmer v každej práci sa človek musí vyrovnávať s niečím morálne zložitým. Mne je tiež neskutočne ľúto ľudí, ktorí padnú do akejkoľvek závislosti. A úprimne povedané, je ich oveľa viac a mnohé sú oveľa horšie ako práve tá, na ktorú narážate. Myslím si, že problémy väčšiny ľudí často nie sú spôsobené závislosťami a tí sa potom celkom spravodlivo cítia ukrivdení, prečo sa im nevenuje toľko pozornosti. Pomáhať by sa malo všetkým bez rozdielu. Často sa o to snažíme a vieme, že v tom nie sme sami.
Zmeňme tému. Prečo ste sa rozhodli podnikať práve v tejto oblasti?
Písal sa rok 1990, mal som práve doštudovanú vysokú školu a v podstate som sa začal len obzerať. Lákalo ma súkromné podnikanie a herné odvetvie sa u nás práve rodilo. Nebolo treba mať dobre postavených rodičov alebo rodinných príslušníkov, ktorí by vás boli niekde dosadili s cieľom budúcich transformácií. Skrátka sme sa rozbiehali sami – a za svoje.
Vás osobne hazard baví?
Myslím si, že nie som hráč, no nebudem tvrdiť, že som to nikdy nevyskúšal. Nikdy som veľa neprehral, ale ani veľa nevyhral. Nemôžem povedať, že ma baví niečo špeciálne na samotnom hazarde.
A je slovenský hazard v niečom špecifický?
Slovenský zákazník je hĺbavejší, zriedka hrá impulzívne a emotívne. Aj Slováci sa však menia. Na začiatku pristupovali k lotériám v snahe zarobiť si peniaze. Samozrejme tí, čo očakávali veľké zisky, boli časom sklamaní. Postupne začali chodiť do takýchto prevádzok takí, ktorých toto prostredie, odlišné od iných barov či reštaurácií, jednoducho lákalo a bavilo.
Ako sa vám vo firme momentálne darí?
Opakujem to mnoho ráz, posledná novela nášho zákona nás tvrdo zasiahla. Máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení v celej Európe a zákon nám ukladá mnoho iných povinností. Takže tento rok by som nazval prispôsobovaním sa novým podmienkam a snahou zoptimalizovať všetky výdavky. Určite sa ďalej nijako nerozvíjame.
A kedy hrací biznis zažíval na Slovensku zlatú éru?
Pravdepodobne začiatkom 90. rokov, v čase rodiacej sa legislatívy, keď prichádzal kadekto s kadečím. Tento biznis sa tak, ako každý iný, riadi ekonomickými zákonitosťami. Čiže v období, keď v krajine stúpa nezamestnanosť a ľudia majú obavy o svoju finančnú budúcnosť, zaznamenávame aj my výrazný pokles v tržbách, a naopak. Čo opäť búra mýtus o tom, že by ľudia viac hrali v časoch, keď sa im nedarí.
Štúdia od UniCredit Bank však tvrdí, že investície do hazardu od roku 2002 stúpli dvojnásobne.
Pokiaľ viem, toto číslo sa týka celého zábavného priemyslu, hoci spomínaný bol len hazard. Je preukázateľné, že na tomto raste sa v najviac podieľajú číselné lotérie, ktoré sú prevádzkované štátom.
A ako na vás vplýva rozmach internetového hazardu?
Je veľmi silný, a práve v tom tkvie moje najväčšie rozčarovanie z dehonestácie herní. Tie sa totiž nijako nedokážu vyhnúť plateniu poplatkov a daní. Na rozdiel od internetu. Čím budú mať kamenné prevádzky tvrdšie podmienky, tým väčší rozmach bude internet zažívať. A svetoví odborníci si už roky lámu hlavu, ako zabrániť takzvanému cezhraničnému stávkovaniu. IT technológovia však dávajú jednoznačnú odpoveď: v rámci dodržiavania práv európskej legislatívy je to nemožné. Z toho vyplýva, že prakticky nie je možné odfiltrovať závislých ani mladistvých hráčov. Internet je však fenomén, ktorý si razí cestu do každého odvetvia, a inak to nebude ani v tom našom.
Kto je Igor Vicel
Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT. Spolumajiteľ firmy SLOV-MATIC, člen prezídia Asociácie zábavy a hier.