Marcela Kubincová Noble. Snímka: archív M.N.
Pod palcom má jedny z najkvalitnejších hotelových reštaurácií v Londýne, ktoré odborníci ocenili dvoma Rosettami, obdobou michellinských hviezdičiek. A k ich napredovaniu dopomohla aj ona – Slovenka Marcela Kubincová Noble, ktorá urobila hviezdnu kariéru v prestížnom Landmark London Hotel (na snímke).
Krok pred konkurenciou
Marcela Noble manažuje takmer stočlenný hotelový tím. Jej hlavnou úlohou je pripraviť stratégie, aby bol hotel naďalej o krok pred konkurenciou. Okrem toho vedie aj kongresové centrum hotela Landmark. Ten je, mimochodom, jedným z najstarších päťhviezdičkových hotelov v Londýne. Postavili ho ešte v roku 1899.
Mladá Slovenka pritom v hotelierskom biznise nie je žiaden nováčik, dnes dokonca pomáha mladým absolventom uchytiť sa v tomto odvetví. „Otvorili sme program ,Hotel apprentice‘, kde sme dali šancu mladým ľuďom pracovať v hoteli počas troch rokov a popritom študovať teóriu. Títo ľudia okrem diplomu získajú aj výučný list a taktiež možnosť u nás naďalej pracovať,“ prezradila 35-ročná rodáčka z Košíc o svojom najnovšom úspešnom projekte.
Jej samej totiž hotelierstvo zavoňalo ešte ako študentke. Absolventka hotelovej akadémie a neskôr Podnikovohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave sa po skončení štúdií rozhodla pre tento odbor. Dva roky potom pracovala v bratislavskom hoteli Danube na kongresovom oddelení, kde mala na starosti koordináciu konferencií, banketov a spoločenských podujatí.
Silná motivácia
Celých šesť rokov však viedla aj reštaurácie v sesterskom hoteli Lancaster London. Tam sa jej napríklad podarilo zlepšiť hospodárenie. „Zlúčili sme viaceré jednotky spoločného stravovania, aby sme dosiahli konzistenciu v službách. Stále sa snažím motivovať pracovníkov, aby sa naučili aj novým zručnostiam. Tým sa nám podarilo výrazne znížiť náklady,“ tvrdí. „Som hrdá na to, že mnohí členovia môjho tímu v súčasnosti manažujú reštaurácie či celé stravovacie oddelenia alebo vedú reštauračné siete,“ dodáva pre HN.
Ako ryba vo vode
Práve v pôsobení na kongresovom oddelení sa Marcela podľa svojich slov našla. „Počas môjho pôsobenia v hoteli Danube som spolupracovala s viacerými spoločnosťami v Londýne a zistila som, že ak chcem pracovať v hotelierstve, potrebujem získať skúsenosti priamo z centra diania, a Londýn sa mi zdal ako ideálne miesto, “ hovorí Marcela Noble. Postupne sa vypracovala z pozície asistentky na kongresovom oddelení na manažérku, kde prebrala riadenie všetkých jednotiek spoločného stravovania. To zahŕňalo tri reštaurácie – thajskú, európsku a raňajkovú, hotelovú službu, salónik či minibary.
Marcela sa ako cudzinka v Londýne cítila ako ryba vo vode. V zahraničí sa nestratila, keďže už predtým rok pracovala v Holandsku ako au-pair a ako vysokoškoláčka absolvovala aj stáž v USA, kde sa zdokonalila v angličtine. Práve prekonanie strachu je Marceliny receptom na úspech. „Treba prekonať strach a nebáť sa vyraziť do nového, neznámeho prostredia so zdravým sebavedomím. Človek musí byť pripravený na to, že je zodpovedný sám za seba a musí mať stále prehľad o tom, čo podniká konkurencia,“ radí.
DOTAZNÍK
Najväčšie prekvapenie
Ľudia sú k sebe veľmi zdvorilí. Ak napríklad do niekoho náhodou strčím v metre alebo niekde na preplnenej ulici, tak sa mi daný človek hneď ospravedlní, aj keď by som to mala urobiť ja. Je to také chytľavé, že sa človek takto správa po čase automaticky.
Problémy s prízvukom
Keď som prišla do Londýna, zistila som, že mám americký prízvuk, keďže som angličtinu praktizovala hlavne v Spojených štátoch. Niektorí moji čašníci mi dokonca nerozumeli a musela som sa naučiť britské výrazy.
Mestská anonymita
Kultúrny šok som nezažila, na rozdielnosť kultúr som si zvykla ešte v USA. Musela som si však zvyknúť na to, že v Londýne cestovanie mestskou dopravou trvá veľmi dlho. A tiež ma zaskočila veľká anonymita. Často ani neviete, kto sú vaši susedia a ľudia na dverách nemajú menovky, ale iba čísla.
Chuť domova
Mám rada rýdzo slovenský aperitív pred obedom či večerou. Najlepšia je preto slovenská hruškovica. Párkrát v roku tiež doma varím halušky s bryndzou a kapustnicu. Môj manžel je Angličan, ale učí sa po slovensky. Už druhý rok navštevuje večerný kurz, takže s ním trošku praktizujem slovenčinu, aby mal s mojou rodinou a priateľmi na Slovensku ľahšiu konverzáciu.
Kozmopolitný život
V našom hoteli pracuje okolo 500 ľudí z viac ako 50 krajín, takže je takmer rarita nájsť spoločnosť, kde by bola väčšina Britov. Londýn je zmesou kultúr, jazykov, zvykov, takže tu si človek ani neuvedomí, že je cudzinec. V práci som nikdy nepocítila, že by sa ku mne správali inak. Slováci sú známi tým, že sú pracovití a spoľahliví, a preto sú prijímaní veľmi pozitívne.
Slovenské produkty
Keď ku mne prídu na návštevu priatelia zo Slovenska, vždy musia priniesť fľašu dobrej hruškovice. Ale v Londýne sú obchody, ktoré predávajú slovenské produkty, takže musím povedať, že mi toho slovenského veľa nechýba.
Menej byrokracie
Na Slovensku by som rada videla menej byrokracie. Tu v Británii sa veľa vecí dá vybaviť poštou, telefónom či mailom, ale pri tomto rýchlom životnom štýle tu v Londýne to ani inak nejde. Služby sú tu na vysokej úrovni, to platí aj pre hotely a reštaurácie. Ľudia majú neobmedzené možnosti, a preto ak máte zlý servis, zákazník sa k vám nevráti.
Recept na úspech
Človek musí mať zdravé sebavedomie a neustále na sebe pracovať, vzdelávať sa a držať krok s dobou. Dvere sú vždy a všade otvorené, je nutné nebáť sa a vykročiť napred, nikdy sa nepozerať dozadu. Človek musí byť priebojný, pretože nik mu nič nedá zadarmo.
Marcela má finančné cítenie
Erika Gati, pracovníčka v oblasti ľudských zdrojov v londýnskej Citi Bank, hovorí pre HN o Marcele Noble:
Marcela sa vypracovala na významnú pozíciu v prestížnom hoteli. Je pre Slovákov ťažké presadiť sa v Británii?
Je ťažké hovoriť všeobecne, lebo čo Slovák v Británii, to skúsenosť. Príležitosti sa nájdu. Treba ich hľadať, ísť za nimi a chopiť sa ich. Slováci majú veľmi silnú pracovnú etiku, sú pracanti, a tvrdá práca sa v Británii cení.
Briti sú kozmopolitní. Je nejaká prekážka, ktorú musia úspešní Slováci prekonať?
Priamu komunikáciu, na ktorú sme my, Slováci, viac zvyknutí, Briti vnímajú ako neprofesionálnu a netolerantnú. Ak sa chce človek presadiť, musí si na to zvyknúť a prispôsobiť sa. Marcela to vie, a aj vďaka tomu sa vypracovala na vysokú manažérsku úroveň.
Čo jej okrem toho pomohlo, aby sa uchytila?
Marcela má kombináciu niekoľkých vlastností a zručností. Je ekonómka, má finančné cítenie a chápe čísla, ktoré sú pre biznis nevyhnutné. Je tiež hotelierka a má skúsenosti zo zahraničia. Okrem toho takmer sedem rokov tvrdej práce vo vysoko konkurenčnom prostredí Londýna. Je tiež chápavá a tolerantná, s ľudským prístupom k svojim podriadeným, čo je veľmi dôležité.
Kde ste sa zoznámili?
Marcela a ja sme sa zoznámili v anglickom letnom tábore, asi pred 15 rokmi, a stali sa z nás priateľky na život. Čo viac, v rovnakom čase sme zvažovali vycestovať do Anglicka. Tak sme prišli spolu v októbri 2006 na skusy a potom o mesiac neskôr sme sa v Londýne usadili dlhodobo. Ťažké začiatky sme preskákali spoločne.
Ktoré vlastnosti na nej obdivujete?
Obdivujem jej húževnatosť. Nech sa deje čokoľvek, nevzdáva sa. Je to síce cesta cez prekážky, ale každá z nich jej rozšírila obzor a posunula ju ďalej.