Písal som v mene prezidenta
Marián Parkányi,
riaditeľ sekretariátu prezidenta
Prah Prezidentského paláca prekračuje už pätnásť rokov. Marián Parkányi si za toto obdobie preskákal viacero pozícií. „Začínal som ako vedúci protokolu, pokračoval na odbore vnútornej politiky a skončil som na pozícii riaditeľa sekretariátu prezidenta – čo robím dodnes,“ rekapituluje.
A jeho agenda je vskutku pestrá. Posúďte sami: vybavuje korešpondenciu prezidenta aj jeho manželky, zabezpečuje prezidentove súkromné stretnutia, eviduje písomnosti, pripravuje podklady k prezidentovej sociálnej a charitatívnej činnosti... A pokračovať by sa dalo ešte hodnú chvíľu.
Do dôverne blízkej prítomnosti dvoch z doterajších troch slovenských prezidentov ho podľa vlastných slov priviedla náhoda. „Nebol to môj zámer. Od mladosti som rád pracoval s ľuďmi, organizoval rôzne stretnutia, a nezmenilo sa to ani po roku 1989. Tak som sa dostal aj k príprave podkladových materiálov súvisiacich s vystúpeniami Rudolfa Schustera – a to práve v čase, keď prebiehala jeho predvolebná kampaň. A po jeho zvolení ma pri vytváraní personálneho obsadenia Kancelárie prezidenta oslovili s ponukou na prácu.“
Mať za zamestnávateľa hlavu štátu je podľa jeho slov veľmi zaujímavé, no zároveň časovo náročné. „Prezident nepozná pracovný čas, soboty, nedele, sviatky... a, samozrejme, týka sa to i mňa, keďže ho veľmi často sprevádzam. Keď nie som v kancelárii, som na cestách, domov chodievam až neskoro večer a niekedy nie som doma aj niekoľko dní. Rodina si však už zvykla,“ tvrdí Marián Parkányi, ktorý v čase výmeny prezidentov zažíva ešte rušnejšie chvíle ako obvykle. Aspoň trikrát nám zopakoval, že na rozhovor pre médiá nemá čas ani jedinú minútu.
A na čo z doterajších zážitkov po boku prezidentov najčastejšie spomína? „V pamäti mi utkvelo napríklad to, ako precízne, do najmenších detailov, mal protokol Holandského kráľovstva pripravenú našu oficiálnu návštevu. Všetko bolo presné ako najlepšie švajčiarske hodinky a dokonca v hotelovej izbe, keď som si večer pustil televíziu, bola na moje prekvapenie ako prvá naladená slovenská stanica TA 3.“...
Zostáva vám 85% na dočítanie.