Zastávka prvá: Trenčín
O päť sekúnd to začne. Vodník znezrady vychrlí mocný prúd vody a o desať centimetrov minie náš fotoaparát. Snímka: HN/Pavol Funtál
Hradby sme našli aj na toaletách
Začíname testovací „trip“ po Trenčianskom kraji. A priamo v meste na nás nezívajú prázdne ulice, ako niektorí Trenčania škodoradostne predvídali. Práve naopak: je tu čulý a pohodový prázdninový ruch. Za parkovanie v blízkosti centra síce zaplatíme o čosi viac ako v Bratislave a v prvej zmrzlinárni nás odháňajú, že ešte neodbilo pol desiatej, no za najbližšími dvoma rohmi sa na nás začne usmievať šťastie: slávna socha vodníka vychrlí prúd vody až dve sekundy nato, ako kolega Pavol Funtál spred jeho tváre (a inkriminovaného ústneho otvoru) odtiahne fotoaparát.
A v incidente s neochotnou zmrzlinárkou rozoznávame prozreteľnosť: vďaka nej si môžeme užiť mimoriadne chutné a objemné kopčeky v zjavne obľúbenej Gelaterii Cafe Paris. Zvažujeme nákup ovčích či kozích jogurtov v priľahlých stánkoch i krátke zaskákanie si na trampolíne v strede námestia. Zistíme však, že je k dispozícii len pre hostí priľahlého baru. Cestou na hrad míňame jednu z najvzácnejších synagóg na Slovensku, Farský kostol Narodenia Panny Márie, či rodný dom Vojtecha Zamarovského, v ktorom aktuálne sídli Ateliér P2Pottery, kde si môžete poprezerať či zakúpiť repliky prehistorickej keramiky.
Nakukneme i do informačného centra: s cudzími jazykmi tu problém mať nebudete a zamestnankyňa vám ochotne poskytne kontakty na turistických sprievodcov. Plus si zaslúži aj vydarená stránka visitrencin.sk, ktorú centrum prevádzkuje.
Keď sa dozvieme, že novinkou na Trenčianskom hrade je len prehliadka nábytku, oželieme ju. A cestou k autu ešte stihneme otestovať miestne verejné toalety. Prekvapí nás prezentácia mestských hradieb v ich útrobách, ako aj rampa pre vozičkárov s informáciou, že pre zdravotne ťažko postihnutých sú záchody bezplatné. Škoda len, že pre cudzincov táto informácia zostane pre svoju jednojazyčnosť utajená.
Hodnotenie: ****
Zastávka druhá: Drietoma
Kohút v polievke a lama za chrbtom
Koliba Drietomica. Pravdepodobne posledný podnik pred českými hranicami vybrali pre náš spoločný skorý obed miestni podnikatelia Daniel a Mária Harušťákovci, zakladatelia a konatelia podniku Sojaprodukt. Dôvod: kvalitné suroviny, žiadne polotovary, pestrá ponuka domácich špecialít a v neposlednom rade obrovské porcie.
Hoci od výrobcov sójových produktov by ste očakávali asi inú voľbu, manželia Harušťákovci svorne siahli po vyprážanom morčacom rezni plnenom nivou a šunkou (6,90 eura) so „štuchanými“ zemiakmi (1,20 eura). Mňa upútal demikát (1,70 eura) (na snímke HN) a valašské pirohy so slaninkou a smotanou (4 eurá). Kolega si vybral vývar z kohúta, bryndzové halušky so slaninkou (4 eurá.) Výsledok? Demikát najprv mierne šokoval vzhľadom, keďže nebol biely a hustý, ako som si predstavovala, ale konzistencia sa blížila k vývaru. Dokonca som tam objavila aj varenú mrkvu. Chuť však bola poctivá a plná. A čo sa týka pirohov, po dlhom čase som si pochutnala na skutočnom zemiakovom ceste. Pomerne výrazná bola aj bryndzová plnka. Premiéra s kohútím vývarom takisto dopadla nad očakávania, najmä „vďaka príjemne suchému a ľahkému mäsu“. Halušky však neočarili – kolega ich vyhodnotil ako priemer, ktorý ani neprekvapí, ani nesklame. Mimochodom, Drietomica skrýva ešte jedno prekvapenie: minifarmu s pávmi či s lamami, ktorú ocenia nielen vaše deti.
Hodnotenie: ****
Zastávka tretia: Uhrovec
Dvaja velikáni z jednej kolísky
Vyrážame z Drietomy na návštevu do rodného domu Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci. Možno klišé, možno miesto, kde by sa mal aspoň raz ocitnúť každý „správny Slovák“. Vystupujeme z auta a o chvíľu nadobudneme dojem, že naše kroky budú jediný zvuk, ktorý tu dnes započujeme. Nájdeme pekne obnovený dom s tradičnými okenicami, drevenou strechou i plotom (na snímke HN) , jednoducho – malebnú stavbu z 18. storočia, pôvodne slúžiacu ako škola s učiteľským bytom. Izba, ktorú pravdepodobne obývali Štúrovi rodičia, Samuel a Anna, je zariadená v duchu vtedajších čias, vďaka čomu tu vládne atmosféra, ktorá nás ľahko prenesie do 19. storočia. Zvyšné dve izby (bývalá škola a izba Ľudovíta a jeho štyroch súrodencov) je zaplnená fotkami, kresbami, básňami a dokumentmi viažucimi sa k Štúrovi i štúrovcom ako takým. Posledná štvrtá miestnosť patrí Alexandrovi Dubčekovi, ktorý sa v tomto dome narodil v podstate náhodou: jeho rodičom tu po návrate z Ameriky poskytli dočasné útočisko. Hoci od obnovy v 70. rokoch sa tu zrejme nič nemenilo, návšteva rodného domu je vďaka jeho atmosfére príjemným zážitkom, ktorý vám nezaberie viac ako 40 minút. Vrátane projekcie krátkeho filmu o Dubčekovi.
Vstupné: 1 euro
Hodnotenie: ***
Zastávka štvrtá. Modrová
Nový Zéland po slovensky
Domčeky hobitov, drevenice Maorov a k tomu austrálske a novozélandské zvieratká uprostred prírody. Nájde sa vôbec ideálnejšia atrakcia pre rodiny s deťmi? Po návšteve zoofarmy New Zealand pri dedinke Modrová sme nútení konštatovať: Nájde.
Pustota ako v austrálskom stredozemí. Vynorí sa nám v mysli, keď žltá tabuľa s nápisom Pozor, klokany naznačí, že sme v cieli. Všetkého je tu akosi poriedko. Hobitia chalúpka, dvesto metrov trávnatej plochy, ďalšia hobitia chalúpka... A k tomu ľudo- i autoprázdne parkovisko a – ako čoskoro zistíme – absencia čapovaných a chladených nápojov v tunajšom bufete. (Jedinom.) „Chladíme, ako vieme,“ s rozpakmi nám podáva vlažnú pollitrovku mladá dievčina. Informácia, že polovicu z avizovaných zvierat neuvidíme, nás v tejto situácii prekvapí len málo. S miniplánikom v ruke a 25-stupňovou minerálkou v ruke sa vyberáme na pochod pozemkom, ktorý by nás mal exportovať tisícky kilometrov na juh.
A podarilo sa, oči na nás vyvaľujú miniovce priamo z Oceánie a desiatky klokanov tasmánskych. Živých. „Aké sú zlaté, vyzerajú ako prerastené potkany,“ konštatuje s neskrývanou nehou kolega Pavol Funtál hľadiac na exotické zvieratá. Šípky nás ďalej vedú k maorským domčekom. Pôsobia však spustnuto, i trochu nedôveryhodne – hoci nás jedna z pracovníčok na konci pochodu ubezpečuje, že ide o autentické napodobeniny.
Zvyšná časť okruhu nám privedie do cesty prázdnu ohradu bizóna amerického, spomínané dve hobitie chalúpky a dve krotké škótske kravičky.
Výsledný dojem? Ak sem vycestujete zámerne, budete trochu sklamaní. Dobrý nápad, no nedotiahnutý. Areál by si zaslúžil väčšiu starostlivosť a pomohlo by aj viac atrakcií: kvalitné občerstvenie, detské preliezačky. Až príliš slovenský Nový Zéland.
Vstupné: 2 eurá
Hodnotenie: ** a pol
Zastávka piata. Podolie
V Podolí na vás čaká 42 miniatúr, prevažne slovenských hradov. Snímka: HN/Pavol Funtál
Obzerali sme slovenské hrady a zámky. V záhrade
„Ja neverím, že ideme dobre. To musí byť v inom Podolí,“ pílim uši kolegovi, keď po vstupe do obce nikde nevidím pútač informujúci o tom, že neďaleko sa nachádza Park miniatúr nazvaný Matúšovo kráľovstvo. Tabuľa sa však nakoniec objaví, pomôžu i rady miestnych. Do Parku miniatúr dorazíme s odbitím piatej hodiny, čo je čas, keď sa tu zatvára. Ochotní zamestnanci nás však do areálu veľkoryso vpustia. Obojstranná výhra. Hľadieť na štyri desiatky notoricky i menej známych stavieb – od hradov cez kostoly až po rozhľadne – z prevrátenej perspektívy vďaka miniatúrnemu drevenému vyhotoveniu (v mierke 1 : 50 alebo 1 : 25) je zaujímavým i poučným zážitkom. Najmä pri zrúcaninách hradov, ktoré tu môžete vidieť v ich najlepšej forme – zväčša zo 17. storočia.
Dobrá správa je, že vôbec nie všetky hrady tu už majú svoju miniatúru, takže do budúcnosti sa možno tešiť na prírastky. Najbližšie by mal pribudnúť Bratislavský. Pridanou hodnotou parku je minifarma s holandskými minikozami s menami – dobre čítate – Cyril a Metod, či štyri detské preliezačky. Ak by ich však pribudlo ešte zopár, spolu s bufetom s príjemným posedením (teraz si tu kúpite len bagety a chladené nápoje), ľudia by sa v Matúšovom kráľovstve určite zdržali dlhšie.
Hodnotenie: ****
Tipy na akcie v Trenčianskom kraji
Festival Pohoda
Kde: letisko Trenčín
Kedy: 11. – 13. júl
Za koľko: 99 eur na mieste
Začínali na štadióne, potom sa premiestnili na letisko a z malého festivalu sa rokmi stával čoraz väčší. Festival Pohoda je už 16 rokov symbolom Trenčína a Trenčianskeho kraja a aj podľa riaditeľa festivalu Michala Kaščáka by z letiska odísť nechceli. Spĺňa totiž to, čo robí Pohodu Pohodou. Návštevníkom ponúka komfort a možnosť pohltiť až 30-tisíc ľudí. Festival obohatený o mnoho noviniek láka najmä na svoj hudobný program, ktorý je podľa Kaščáka najsilnejší v histórii a zatrasie našou hudobnou scénou. Program bude prebiehať na šiestich hudobných pódiách, v detskom parku a na ďalších deviatich scénach. Na tých najväčších sa po všetky tri festivalové večery predstavia top hviezdy. Včera večer to boli Smashing Pumpkins, dnes sa očakáva najväčšie meno festivalu: zoskupenie Atoms For Peace. „Z tohto máme radosť hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak sa už niekoľko rokov (odvtedy, čo máme na letisku veľké kapely) snažíme o Radiohead. A teraz sa nám podarilo zachytiť aktuálnu vec. Je to projekt, o ktorý sa bijú všetky veľké festivaly v Európe,“ povedal Kaščák. Thoma Yorka doplní na javisku nenapodobiteľný basák Flea z Red Hot Chili Peppers a ďalší členovia „superskupiny“, ako ich nazývajú.
Sobota večer bude potom patriť Nickovi Cavovi a kapele The Bad Seeds, ktorí okrem nás zavítajú aj na rakúsky festival Frequency či maďarský Sziget. A keďže rovnako ako Atoms for Peace, aj Nick Cave vydal tento rok nový album, fanúšikovia sa môžu tešiť na novinky. Novinky však prináša aj festival, napríklad diskotéku na kolieskových korčuliach alebo rozšírenie tanečného stanu. A skvalitnenie ponúkaných služieb aj gastronómie. Počasie síce sľubuje aj nejaké prehánky, na Pohode však bude isto opäť pohoda.
Open jazz fest
Kde: Nové Mesto nad Váhom
Kedy: 19. – 20. júl
Za koľko: jednodňové lístky 15 eur
Open air džezový festival už tiež patrí k etablovaným podujatiam. Tento rok však svoj program zavŕšia na vysokej úrovni. Na záver sa návštevníkom predstavia dvaja džezoví súpútnici, ktorí stáli pri zrode žánru jazzfunk – basový gitarista Paul Jackson a saxofonista Pee Wee Ellis. Potešia sa aj milovníci domácej scény, keď vystúpi nový projekt popredného českého saxofonistu Michala Žáčka a všetko sa to zavŕši džezovou tancovačkou s rukami nad hlavami.
Ora et ars
Kde: benediktínsky kláštor, Skalka, Trenčín
Kedy: 20. júl slávnostná vernisáž, výstava do konca leta
Známe výtvarno-literárne sympózium sa koná na Skalke pri Trenčíne už po šiesty raz. V známom benediktínskom kláštore sa stretli už v polovici júna umelci z Česka, Poľska či zo Španielska a pod holým nebom tvoria. V peknom prostredí ich čaká pracovná vernisáž a následne na Skalke aj 20. júla slávnostná vernisáž. Potom diela premiestnia do trenčianskej Mestskej veže, kde budú vystavené ešte do konca leta.
Trenčianske historické a hradné slávnosti
Kde: Mierové námestie v Trenčíne a Trenčiansky hrad
Kedy: 29. júl – 2. august a 3. – 4. august
Trenčianske historické slávnosti je jedno z nosných kultúrnych podujatí Trenčína, ktorým si mesto pripomína históriu mesta aj prostredníctvom šermiarov, žonglérov, rytierov, a to všetko v dobových kostýmoch s dobovými zbraňami, etiketou, keď nielen Trenčínu vládla predovšetkým pravda, česť a odvaha. A tiež hradné slávnosti, ktoré po nich nasledujú, dýchnu prostredníctvom slávneho a známeho Trenčianskeho hradu na návštevníkov históriou. Stanete sa svedkami rytierskych a šermiarskych súbojov, hradné dámy vás okúzlia starobylou módou, na vlastné oči môžete vidieť prácu hradných sokoliarov, prejdete sa okolo Studne lásky a možno na chvíľku zazriete niekde v dave nesmrteľných zaľúbencov Omara a Fatimu.
Supernoc na zámku
Kde: Bojnický zámok
Kedy: 15. – 18. august
Za koľko: 10 eur (dospelí), 7 eur (do 18 rokov), príplatok za kameru alebo fotoaparát
Ak máte radi strašidlá či rozprávky na Bojnickom zámku, určite sa vám budú páčiť aj Slávnosti života – Supernoc na zámku. Počas štyroch dní od šiestej hodiny večer až do polnoci zažijete aj tie najsmutnejšie osudy zmiešané s krutosťou bývalého panstva na vlastnej koži. Najviac legiend opisuje život a konanie zákerného správcu Bojnického zámku, Petra Pókyho. Tu si budete môcť vypočuť hneď tri – legendu o Bielej panej – Zuzane Podhradskej, ktorú Póky pripravil o život, ďalej o vílach z jazera a nešťastnej Aničke, ktorej nepomohol a utopila sa spolu so svojím dieťaťom, a nakoniec tú najslávnejšiu, legendu o skamenených Pókyho dukátoch.
Tipy na výlet po Trenčianskom kraji
Odporúčajú: Mária a Daniel Harušťákovci, firma Sojaprodukt, Drietoma
Máme tu krásnu prírodu: Biele Karpaty či Považský Inovec. Zájdite si napríklad na Chatu pod Inovcom, u miestnych veľmi obľúbenú, kde si dobre zajete i vypijete.
Ešte väčšie zážitkové gastrohody si však užijete na Kulháni pri Zlatníkoch: v podobe čerstvých rýb. Do 40 eur sa tu kráľovsky najete aj s celou rodinou. A rozhodne si na tunajších rybníkoch doprajte aj rybačku: kompletná výzbroj je k dispozícii zdarma a prevádzkovateľ Viridis tvrdí, že istota úlovku je prakticky stopercentná.
A do tretice: ak chcete vidieť naozaj peknú zvieraciu farmu, vyberte sa do Žabokriek nad Nitrou (onedlho tu pribudne aj penzión). Vaše deti sa tu budú nadchýnať živými kozami, ovcami a mangalicami. Na jar by sa tu mal začať predaj domáceho kozieho syra a mäsových špecialít.
Top 3 regiónu
Postava kraja. Vojtech Zamarovský
Pred siedmimi rokmi zosnulý spisovateľ sa vo svojich dielach o dávnej histórii vždy usiloval o pútavú rekonštrukciu vedeckého bádania a odhaľoval aktuálny zmysel historických dejov. Jeho prvá kniha vznikla vo vydavateľstve Mladé letá ako historický cestopis o Mezopotámii, starovekom Egypte a Grécku. Postupne vznikali vďaka rozsiahlym štúdiám i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. A ako autor dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúry faktu. Napísal 14 kníh preložených do pätnástich jazykov v celkovom náklade viac ako dva milióny výtlačkov. Dnes je v Trenčíne Múzeum antiky Vojtecha Zamarovského i jeho rodný dom.
Číslo kraja. 179
V rodnom liste mesta Trenčín je zapísaný rok 179. Vtedy bol vytesaný rímsky nápis na hradnej skale. Bolo to práve v čase, keď na prelome nášho letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene prichádzajúce na naše územie. K dôležitému stretu prišlo v čase tzv. markomanských vojen, keď sa víťazná II. rímska légia dostala až do oblasti Trenčína a prezimovala tam. Aj najvýznamnejší grécky geograf Ptolemaios hovorí o obchodnej stanici Leukaristos za Dunajom, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou totožná s Laugariciom, teda Trenčínom.
Miesto kraja. Múzeum kolies
Nachádza sa síce priamo v meste Trenčín a otvorené je už viac ako 10 rokov, ale ani tak nejde o príliš známu atrakciu. Múzeum kolies založila firma Etop, ktorá je sama výrobcom kolies, a dokonca má niekoľko kolies patentovaných. Na ploche 200 m2 je možné vidieť viac ako 200 exponátov, ktoré dokumentujú vývoj kolies od najstarších čias až po súčasnosť. Preto tam nájdete napríklad repliku kolesa z bojového voza, ktorý sa našiel v hrobke kráľa Tutanchamona, rekonštrukciu dreveného vozíka z doby kamennej, slávny Ford T nazývaný tiež Plechová Líza, kolesá z formuly 1, ale aj kolesá áut a bicyklov z obdobia pred vojnou a po nej, či bezpečnostné systémy Continental, Michelin, Brigeston, Goodyear, Etop, hliníkové disky a plechové disky, kolesá prívesných vozíkov, agrotechniky, vojenskej techniky, vlakov, lietadiel a ďalších.