Najmladší starosta: Jozef Balačin, Nová Bystrica
V rodnom liste mu svieti rok narodenia 1985. Pred štyrmi rokmi, keď ho zvolili za starostu Novej Bystrice, mal teda 25 rokov. Vyštudovaný ekonóm sa na čelo obce postavil de facto rovno zo školských lavíc. A stal sa tak najmladším starostom na Slovensku. Natíska sa automaticky otázka: prečo? „Chcel som prispieť k rozvoju obce a podieľať sa na jej smerovaní, preto som sa rozhodol, že si pozbieram podpisy na petíciu za poslanca,“ spomína Jozef Balačin. „Ale hneď ako som s tým začal, tak ma viacerí oslovili, nech si podám kandidátku na starostu obce, že ma v tom podporia, a ja som ich poslúchol.“ Aké prosté. Ako sa ukázalo, neboli to plané sľuby a mladý kandidát porazil dvojicu, ktorá si už na starostovskej stoličke svoje odsedela.
Vek môže byť výhoda
„Úprimne, zvolenie ma prekvapilo, pretože to málokto očakával,“ vysvetľuje. Pomohla podľa neho skutočnosť, že v obci sa takmer všetci navzájom poznajú. „Osobne si myslím, že v komunálnej politike zohráva hlavnú úlohu to, aký je daný kandidát človek, akú má povesť a ako ho vníma okolie.“ To si, samozrejme, ryplo aj do jeho veku a neexistujúcich skúseností. „Nikdy sa nenájde taký kandidát, ktorý by vyhovoval všetkým, takže áno, našli sa aj takí.“ Jozef Balačin však práve vo veku videl svoju výhodu. „Mladý človek mnohé veci pozerá inak, má iné názory, iné priority a dokáže sa rýchlo prispôsobiť.“
A to sa veru musel aj on. Na začiatok politickej kariéry si totiž odkrojil poriadne veľké sústo. Nová Bystrica je rozlohou najväčšia obec na Kysuciach s takmer troma tisíckami obyvateľov. „Začiatok môjho volebného obdobia nebol vôbec jednoduchý, pretože v čase, keď som preberal úrad, sa obec nachádzala vo veľkých finančných problémoch,“ vysvetľuje. Hneď od začiatku sa tak starosta-nováčik musel poriadne obracať, aby neskĺzla do nútenej správy. Riešenie? „Spočiatku mi nezostávalo nič iné, len znížiť zadlženosť obce aspoň na prijateľnú úroveň, a to splácaním bežných faktúr, keďže ich splatenie úverom nebolo riešením. Neskôr sme nastavili aj pravidelné splácanie úveru.“
Námestie aj kaplnka
A čo po štyroch rokoch po ňom v obci zostane? Jozef Balačin tvrdí, že kus práce. „Už teraz sa teším na realizáciu projektu nového námestia v obci pred Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Je to už schválený aj vysúťažený projekt a v blízkom čase by sa mala ukončiť aj kontrola verejného obstarávania,“ vyratúva. Zároveň by vraj rád dokončil záchranu murovanej kaplnky, ktorá doteraz stála v lokalite u Andrisov. „Je to najstarší sakrálny objekt u nás. A keďže kaplnku z technických dôvodov nebolo možné rekonštruovať na jej pôvodnom mieste, objekt sa presúva na dôstojnejšie a reprezentatívnejšie miesto v obci.“ Práve do pripravovaného námestia. Nuž na tradične katolíckych Kysuciach určite bod k dobru. K projektu tiež zriadil transparentný účet.
Ideály neochladli
Ako správny lokálpatriot nezabudne vyzdvihnúť tunajšiu prírodu. „Určite je to potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Problém je, že si to krásne okolie obce ničíme, a to napríklad nadmernou ťažbou dreva,“ hovorí Jozef Balačin. A čo ho počas štyroch rokov prekvapilo najviac? „Pozitívne určite občania, ktorí na začiatku volebného obdobia so mnou nesúhlasili, ale po čase zmenili názor.“ Aj preto sa, podľa vlastných slov, rozhodol kandidovať znova. Takže mladícke ideály neochladli? „Chuť pracovať pre obec mám stále, takže nie,“ uzatvára.
Najstarší starosta: Ján Cipov, Lehota pod Vtáčnikom
„V roku 1994, teda pred 20 rokmi, bol na mňa vyvinutý tlak zo strany obyvateľstva, aby som kandidoval za starostu obce,“ začína svoj príbeh dnes najstarší starosta na Slovensku. Ján Cipov, ktorý tento týždeň oslávil 81. narodeniny, stojí na čele Lehota pod Vtáčnikom odvtedy a má šancu, že sa tam udrží aj naďalej. Kandidovať ide totiž šiestykrát.
Najprv odmietol
Je zaujímavé, že hoci Lehotu pod Vtáčnikom nazýva svojou rodnou obcou, narodil sa vo Francúzsku. „Slováci boli vo Francúzsku od 30. rokov, keď sa tam počas hospodárskej krízy rozhodli odísť. Boli tam do roku 1941, keď už Hitler okupoval krajinu. Otec bol aj v našej armáde, keď ich potom prepustili zo zajatia Nemci a šli sme domov. A odvtedy som vo svojej rodnej obci,“ objasňuje. Od 50. rokov robil v Chemických závodoch Nováky a potom v nováckych baniach. Aj keď sa na 20 rokov dostal do politiky a pôsobil ako tajomník či vedúci odboru sociálnej politiky komunistickej strany, k baníctvu sa predsa len vrátil. „Prežíval som všelijaké obdobia, posledné volebné obdobie v roku 1989 bolo pre mňa veľmi zložité. Už okolo roku 1990 ma v obci nahovárali, aby som kandidoval na starostu, ale odmietol som. Bol som už dohodnutý, že idem robiť do bane,“ spomína dnes Cipov, ktorý robil v podzemí na rôznych úsekoch, ale vždy manuálnu prácu.
Šiesta kandidatúra
Najprv starostovanie odmietol, no o štyri roky sa situácia zopakovala. „V roku 1994 bola ešte silnejšia atmosféra. Presviedčali ma, že by som mal kandidovať, tak som sa dal nahovoriť a šiel som do toho. Čakal som, že prejdem s odretými ušami,“ spomína. Napokon však išlo o veľké víťazstvo a z 2 000 možných hlasov dostal okolo 1 400. „Povedal som si, že jedno volebné obdobie budem aktívne pracovať, keď už som dostal dôveru, a nesklamem ľudí, ktorí mi ju dali, a urobím všetko na všetkých úsekoch v obci. Prišlo však druhé, tretie, štvrté a aj piate volebné obdobie a dôveru mám do dneška.“ Po 20 rokoch na poste starostu sa už ďalej nechcel uchádzať o richtársky post najväčšej obce v okrese Prievidza. Dedinka, ktorá mala na svojom čele od svojho vzniku v roku 1960 len piatich starostov (z toho troch z rodiny Cipovovcov), sa však zrejme nedočká zmeny. „Povedal som si, že už nebudem ďalej kandidovať, ale prišli do toho rôzne okolnosti – dokončenie všetkých rozpracovaných vecí a zároveň šanca získať z eurofondov peniaze na základnú školu a dve materské školy.“ Podľa svojich slov, ak by nekandidoval, nebolo by to v prospech dediny.
Dynamické úspechy
Počas dvadsiatich rokov sa mu podarilo podľa jeho slov niekoľko úspechov. „Zvláštnosťou v obci bola bytová politika, ktorú som naštartoval v zmysle terajšej vlády, keď bola možnosť nájomných bytov. Dodnes evidujeme 167 bytov, a z toho dôvodu sme boli vyhodnotení ako najlepšia obec,“ dodáva. Okrem toho sa im po každoročnom vytápaní podarilo vybudovať suchý polder, na ktorý dostali pred rokmi ešte od prezidenta Rudolfa Schustera 20 miliónov korún. „A kým dovtedy sme mali niekoľko povodní ročne, odvtedy sme s nimi nemali väčšie problémy,“ uzatvára starosta.
Rodina s najdlhšou richtárskou tradíciou: Mikuláškovci, Osadné
Záber z dokumentu Marka Škopa Osadné zachytáva exstarostu obce Ladislava Mikuláška, kňaza Petra Soroku a súčasného starostu Roberta Mikuláška. Snímka: Artileria
„Na chvíľu sme sa zviditeľnili, ale to je všetko,“ hovorí dnes Ladislav Mikuláško, ktorý bol 39 rokov starostom malej obce Osadné. Tej obce, ktorú si dokumentarista Marko Škop vybral v roku 2009 za svoj filmársky objekt. Zobral vtedy spomínaného starostu, kňaza Petra Soroku, ktorý za posledných päť rokov pochoval vo vymierajúcej obci 50 ľudí a pokrstil dve deti, a spolu s karikaturistom Fedorom Vicom a viacerými obyvateľmi... sa vybrali dokonca aj do Bruselu, abynavštívili Európsky parlament. „Ono si to ľudia predstavujú ľahko, že dostaneme eurofondy, ale nebolo to tak,“ hovorí Ladislav Mikuláško po viac ako piatich rokoch. Tento príbeh však nie je jedinou zaujímavosťou dedinky v okrese Snina - na jej čele totiž dnes stojí ďalší člen rodiny Mikuláškovcov, Robert. Syn Ladislava Mikuláška má za sebou prvé volebné obdobie, čo znamená, že rodina Mikuláškovcov je v richtárskej pozícii najdlhšie, už vyše 40 rokov. Ďalší členovia ich rodiny zase zastávajú iné pozície na obecnom úrade. „Celý svoj život som zasvätil tejto práci, mám za sebou dobré aj zlé skúsenosti, ale teraz už je to za mnou,“ komentuje dnes Ladislav Mikuláško. Podľa jeho slov sa syn Robert do starostovania príliš nehrnul, ale ľudia veľmi chceli, aby v tom po jeho úctyhodných 39 rokoch pokračoval. „Máme len 180 obyvateľov, najväčšou starosťou obce sú aj po mojom odchode financie,“ uzatvára Mikuláško starší. V dedinke pri poľských hraniciach, ktorú po odvysielaní dokumentu navštívilo mnoho turistov, najmä z Holandska, Poľska či iných krajín, sa aj podľa bývalého starostu spoliehajú na to, že ľudí k nim bude ťahať najmä príroda.
Najpopulárnejši starosta internetu: Vladimír Pokuta, Richnava
Záber na obec Richnava. Snímka: wikipedia.org
„Prísaha rómskeho starostu sa stala hitom internetu,“ takéto titulky sa objavovali v roku 2011, krátko po komunálnych voľbách v slovenských aj českých médiách. Novozvolený starosta obce Richnava v okrese Gelnica Vladimír Pokuta zaujal totiž tým, že na prísahe nevedel prečítať svoj sľub, a tak to musela namiesto neho spraviť predsedníčka miestnej volebnej komisie. Aj keď sa potom odvolával na trému a presviedčal, že počas práce v Británii sa naučil aj anglicky, problém, ktorým sa potom kompetentní zaoberali dlhé týždne, bol na svete. Keď sme Pokutu, pôvodom tesára bez praxe a maturity, oslovili teraz na konci jeho prvého volebného obdobia, odkázal nám toto: „Teraz pred voľbami nemám ani pár minút, zavolajte na budúci rok.“ O dôveru občanov sa teda bude uchádzať aj najbližší týždeň.