„Na začiatok by stačilo, aby výživové poradenstvo nemohol robiť každý, kto má desať eur na zápis do živnostenského registra,“ hovorí pre HN lekár Maroš Rudnay, ktorý cez portál Lovci šarlatánov bojuje proti bludom a nezmyslom v oblasti medicíny.
Stretli ste niekedy ľudí bez medicínskeho vzdelania, ktorí dokázateľne niekomu pomohli?
Ak myslíte liečiteľov, osobne ich nepoznám. Určite však poznám ľudí, ktorí chorým pomáhajú, a nie je to nevyhnutne z medicínskej stránky: napríklad asistenti rôzne postihnutých ľudí. Problém šarlatánov je skôr v tom, že môžu pacientovi ublížiť. V lepšom prípade len jeho peňaženke, v horšom aj zdraviu.
Je podľa vás v poriadku navštíviť napríklad bylinkára?
Bylinky nemusia byť nutne problém, ak sa využívajú správnym spôsobom. Tu však treba vždy myslieť na možné interakcie – ak už pacient užíva nejakú liečbu, určite si treba najprv s lekárom alebo lekárnikom overiť, či nedôjde k nežiaducim interakciám. Bylinky v tomto prípade treba brať ako ďalšiu účinnú látku.
Ako možno rozpoznať naozaj nebezpečného liečiteľa?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Určite by nemal sľubovať zázračné vyliečenie a odhovárať od liečby či návštevy lekára. A to ani nepriamo – napríklad kritizovaním doterajšej liečby. Takisto si treba uvedomiť, že univerzálne riešenie zdravotných princípov neexistuje. Preto sa treba mať na pozore pred rôznymi všeliekmi, najmä ak sa pri nich využívajú pojmy ako detox, prírodný, či bioenergie a iné nejasné a vysoko vedecky sa tváriace termíny či metódy. Podozrivé sú aj drahé výživové doplnky – veď napríklad bylinky rastú vo voľnej prírode a nejde teda o extrémne drahý produkt. Najmä si však od takéhoto človeka nikdy nekupujte lieky.
Čo považujete za najväčší mýtus o západnej medicíne?
To, že nelieči človeka a nerieši podstatu. To je typické klišé, dokonca ani niektorí uvedomelí „alternatívci“ sa neznižujú k takémuto nezmyselnému tvrdeniu.
V čom má tento mýtus podľa vás korene?
Vidím v tom najmä neznalosť ľudského tela a medicíny – najmä v prípade tých, čo to zvyknú tvrdiť v kombinácii s akýmsi prvkom exkluzivity – teda so snahou ukázať, že alternatívna medicína je čosi viac. Pritom základné definície zdravia v podaní Svetovej zdravotníckej organizácie sú holistické – hovoria o kombinácii fyzického, duševného zdravia a sociálnej pohody. Nie je to teda ani výmysel, ani devíza alternatívcov.
Veľa predsudkov voči západnej medicíne vychádza z presvedčenia, že farmakológia je predovšetkým dobrý biznis. Aký je váš názor na nadužívanie liekov v našej spoločnosti?
Viacero mojich učiteľov na fakulte sa vyjadrilo, že je u nás pomerne dosť závažných liekov na voľný predaj, s čím sa stotožňujem aj ja. Treba byť opatrný a rozvážny aj pri jednorazovom užití, ale obzvlášť v prípade častých ťažkostí. Napríklad opakujúce sa bolesti hlavy by ľudia nikdy nemali liečiť samoliečbou ibuprofenmi. Aj značné nadužívanie antibiotík si už začína vyberať svoju daň – napríklad výskytom baktérií, ktoré sú odolné proti celým spektrám antibiotík. Tu však nie je na vine len humánna medicína, ale v značnej miere má na to vplyv aj podávanie antibiotík zvieratám kvôli vyšším hmotnostným prírastkom. Dnes sa už k antibiotikám našťastie pristupuje oveľa zodpovednejšie.
Stretla som sa s prípadom, že výsledok z EKG každý špecialista interpretoval inak: jeden v tom videl katastrofu, druhému sa to zdalo okej. Ľudia potom majú pocit, že asi ani tá západná medicína nie je taká vedecká, za akú sa vydáva. Alebo – ešte horšie – že ani tej vede preto nemožno veriť. Čo sa na to dá povedať?
Ide o osobný prípad, ku ktorému sa neviem bližšie vyjadriť. Nestretávam sa veľmi s tým, že by dvaja lekári mali v jednom prípade úplne protichodné postoje. Samozrejme, každý lekár by mal na EKG spoznať zjavný infarkt myokardu, ale medicína nie je matematika – tak ako sú medzi ľuďmi niekedy drobné, ale podstatné rozdiely, rovnako rozmanitá je aj veda o ich chorobách a liečbe. Správny odhad a cit v diagnostike i liečbe je niečo, čo si každý lekár buduje roky. V medicíne je namieste diskusia medzi odborníkmi, pričom nemusia mať rovnaké názory. Pacient má právo poradiť sa aj s iným alebo inými lekármi a výsledný postup teda môže byť konsenzom, pričom posledné slovo má pacient. Netreba to brať tak, že jednému alebo druhému nemožno veriť.
Ktoré formy alternatívnej medicíny sú v súčasnosti najpopulárnejšie?
Homeopatia, rôzne doplnky výživy či detoxikačné diéty a diéty proti prekysleniu... Také diéty nemusia byť, samozrejme, zlé, len prečo to musí byť zaobalené do nezmyslov o prekyslení, to naozaj neviem...
A čím si vysvetľujete, že množstvo promovaných lekárov si posledné roky otvára biorezonančnú prax? Sú to jednoducho podvodníci, alebo je možné, aby aj vedecky podkutý človek úprimne uveril v účinnosť čohosi, čo veda označila za neúčinné?
Na túto otázku, bohužiaľ, dodnes nemám odpoveď. Ak raz prídem do kontaktu s takýmto lekárom, opýtam sa ho. Som si však takmer istý, že u určitej časti je to obyčajný biznis bez ohľadu na jeho amorálnosť a ich profesionálnu česť. Na druhej strane, ani vysokoškolské vzdelanie neznamená automaticky schopnosť riadiť sa vedeckým poznaním a kriticky myslieť. Ak chce byť niekto odolný proti vedeckým poznatkom a vedome ich ignorovať, tak mu v tom vysoká škola nezabráni. Je však pravda, že osobne by som do štúdia medicíny pridal viac predmetov, ktoré by riešili otázku medicíny založenej na dôkazoch a vede.
Kde sa biorezonancia vlastne vzala a prečo žne taký veľký úspech?
Stretol som sa aj s tým, že ide o výsledok výskumu v ruskej kozmonautike. V minulosti sa týmto „zázrakom“ venoval – a bohatol na nich – Raymond Rife, ktorý nemal s reálnou medicínou nič spoločné, no niektorí ľudia v ňom dodnes vidia neuznaného génia a „obeť“ americkej lekárskej spoločnosti napriek tomu, že jeho „objavy“ sa reálne nikdy neukázali ako funkčné. Na neho nadviazala Hulda Clark, ktorá aj napriek reálnemu vedeckému vzdelaniu neskôr „prepadla“ týmto nezmyslom. Tvrdila, že dokáže týmto spôsobom liečiť aj rakovinu, bohužiaľ, nepomohla ani sebe, keďže na ňu sama zomrela. Úspech to má preto, že je to také jednoduché: prídete, sadnete si a rýchlo a bezbolestne máte „odpoveď“ na svoje problémy. A to je dobrá marketingová devíza, určite lepšia ako predstava vyšetrení a čakania na výsledky. A to, že ide o podvod, sa v tom stráca...
Ako je možné, že jej prevádzka je bez problémov dovolená?
Ak si správne pamätám základné princípy nášho práva, občania môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje. Kde niet žalobcu, niet ani sudcu či rozsudku.
Jedna vec sú vyslovené bludy typu pitie sava, ktoré zvyčajne šíria pofidérni jednotlivci, druhá vec sú tradičné medicíny iných kultúr: napríklad ajurvéda či tradičná čínska medicína, ktorých výkonu sa takisto venujú aj ľudia s titulom MUDr. Je podľa vás možné s nimi západnú medicínu nejako zosúladiť?
Tradičné liečiteľstvá treba brať ako predchodcov dnešnej medicíny. Napríklad bylinkárstvo sa dá bez väčšieho zveličenia označiť za priameho predchodcu dnešnej farmakoterapie. Takže ak sú ešte nepreskúmané veci, ktoré sa ukazujú, že môžu mať potenciál, je namieste ich preskúmať. Ak sa preukážu ako účinné, tak sa stávajú súčasťou vedeckej medicíny a nie je dôvod ich nazývať alternatívou – alternatívna medicína, ktorá dokázateľne funguje, sa nazýva jednoducho medicína.
Ako by sa podľa vás mohli obmedziť negatívne dôsledky šarlatánov?
Nie je to jednoduchý problém, určite je namieste nejaká právna regulácia. Na začiatok by úplne stačilo, aby na výživové poradenstvo a poradenstvo v oblasti životného štýlu nebola voľná živnosť, a teda nemohol byť „nutričným poradcom“ každý, kto má 10 eur na zápis do živnostenského listu. Ale zákony sa budú obchádzať vždy, preto je dôležité učiť ľudí kriticky myslieť a byť ostražitý k informáciám. O to sa s kolegami snažíme aj my.