Ako dlho trvá upiecť desaťtisíc medovníkov? Pre Máriu Murárikovú päť až sedem dní. Známa medovnikárka z Trenčína sa pečeniu sladkých dobrôt venuje už tridsaťpäť rokov, z toho šestnásť sa týmto remeslom živí. Na svojom konte má okrem desiatok spokojných zákazníkov aj významné ocenenia z medzinárodných súťaží. Sama sa však za zberateľku medailí nepovažuje.
Svetová kuchárska olympiáda IKA v nemeckom meste Erfurt, rok 2012. Mária Muráriková predstavuje porote svoj medovníkový model renesančných kachlí zo 16. storočia a barokovej pohovky zo 17. storočia. Vyše 20-kilogramové, 82-centimetrové kachle sú vernou replikou trojmetrového originálu z vyhoreného hradu Krásna Hôrka. „Mám veľmi rada históriu a týmto medovníkovým modelom som chcela zobraziť symboliku tragédie našej kultúrnej pamiatky,“ hovorí Muráriková. Za dielo s názvom Memento získala medovnikárka prvenstvo v konkurencii 54 krajín. Nie je to pritom jej prvý úspech. Už v roku 2008 získala na tejto najväčšej a najstaršej súťaži pre kuchárov a cukrárov zlatú medailu.
O svojich kvalitách presvedčila na súťažiach v Luxemburgu, Bulharsku či v Hradci Králové. „V Luxemburgu som prešla z histórie na environmentálnu tému. Snažila som sa poukázať na to, ako ubližujeme prírode, a tým aj sami sebe,“ približuje svoj výtvor, ktorý nazvala SOS. V konkurencii dvoch stoviek súťažiacich získala striebornú medailu za súbory medovníkov zobrazujúce zrod včely, jej život a ohrozenie človekom.
Zhmotniť myšlienku
Medovnikárka uvažuje, že sa na prestížnej olympiáde v Nemecku zúčastní aj tretí raz. „Chcela by som opäť skúsiť šťastie. Toto podujatie mám veľmi rada, vždy tam je skvelá atmosféra a úžasná konkurencia. Aj keď robím tradičný medovník, pri ktorom sa nedá experimentovať ani s materiálom, ani so zdobením, chcem vidieť nové trendy vo svete. Na súťaže nechodím zbierať medaily, ale aby som videla nové materiály a posunula sa vpred,“ vysvetľuje. Pripravuje sa už pol roka pred súťažou.
Nový HN magazín je každý piatok (najbližšie 31.12.) vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
„Mám v hlave viacero nápadov, nechcem ich však prezrádzať. Vždy sa snažím z materiálu vyťažiť ešte viac a premýšľam, čo sa z medovníka ešte dá vytvoriť. V Luxemburgu som zhmotnila myšlienku. Na ďalšej súťaži by som chcela pomocou tohto materiálu zobraziť emóciu,“ približuje. Každý svoj výtvor považuje za svoje dieťa, a preto sa nevie rozhodnúť, na ktoré je najviac pyšná. „Keď dokončím svoje dielo, som veľmi smutná. Chýba mi ten čas, ktorý som strávila jeho upravovaním, zdobením a vylepšovaním,“ dodáva. Pred každou súťažou hodiny študuje tému, ktorú chce spracovať. „Keď poviem, že mi nejaké dielo trvalo 300 hodín, neznamená to, že celý čas sedím a zdobím. Veľa času mi zaberie štúdium témy a detailov, aby som vytvorila čo najvernejší model.“
Vianoce už v septembri
V domácnosti Murárikovcov rozvoniavajú medovníky už mesiace pred Vianocami. „Vianočné obdobie sa u mňa začína už v septembri. Zháňam suroviny, pripravujem si dielňu a začínam pracovať na zákazkách. Do Štedrého dňa napečiem obrovské množstvo medovníkov. Od tých najmenších, plochých, až po trojrozmerné, ktoré sú náročné na priestory aj na spracovanie,“ vymenúva. Jej medovníky sú charakteristické ľudovým ornamentom v tradičnom slovenskom štýle. Neodmysliteľnou súčasťou remesla je pre Máriu Murárikovú aj tradičný kroj z Vernára, v ktorom reprezentuje Slovensko na medzinárodných súťažiach. „Vo Vernári sú ľudové tradície stále veľmi živé. Ornament, ktorý je typický pre kraj pod Kráľovou hoľou, som preniesla aj na svoje medovníky,“ vysvetľuje.
Supermarketové medovníky
Kým ľudia obdivujú jej zručnosť pri zdobení medovníkov, ona za najzložitejšiu časť svojej práce považuje ich predaj. „Supermarkety postavili malých výrobcov do veľmi zlého svetla. Znižujú ceny a o kvalite spracovania a materiálov ani nebudem hovoriť. Mnohí ľudia, možno z nedostatku času, prídu do supermarketu a nakúpia všetko pod jednou strechou. Vrátane medovníkov. Nezaujímajú sa, čo je napísané na etikete, odkiaľ pochádza, z čoho je vyrobený,“ hodnotí medovnikárka.
Aj keď má svoju stálu klientelu, je pre ňu každý rok náročnejšie uživiť sa týmto remeslom. „Myslela som si, že po šestnástich rokoch práce a mnohých skúsenostiach už budem za vodou. Aj keď nemám núdzu o zákazníkov, vidím, že sa ľudia po ručnej práci nehrnú. Aj tí, ktorí majú radi kvalitu, si dajú upiecť len pár kúskov. Musím tak vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby som získala zákazku,“ približuje Muráriková.
Recept neprezrádza
Úspešná medovnikárka vyskúšala desiatky receptov na prípravu, kým si zostavila ten svoj. „Nevymyslela som ho, je z časopisu. Upravila som si ho podľa seba. Zásadne sa však od bežných receptov neodlišuje,“ hovorí. Aj keď ten svoj neprezrádza, tvrdí, že pri pečení medovníkov sú najdôležitejšie najmä suroviny. „Musíte postupovať presne podľa receptu. Nahrádzať suroviny niečím iným, či uľahčovať si prácu sa neoplatí. Dôležité je aj nechať medovníčky odležať. Piecť medovníky deň pred Štedrým dňom neodporúčam,“ dodáva Muráriková.