Bombardovanie Srbska sa Európe vráti. Aj na Kryme

Slovák v Srbsku: Zásah NATO spustil u nás lavínu

Asi k najkontroverznejším akciám NATO patrí bombardovanie bývalej Juhoslávie v roku 1999, ktoré malo pomôcť zvrhnúť režim vtedajšieho juhoslovanského vodcu Slobodana Miloševiča. V pondelok uplynulo 15 rokov od začiatku zásahu. Dobre si naň spomína aj Michal Spevák, zahraničný Slovák zo srbskej Vojvodiny. „Hoci Báčsky Petrovec, kde bývam, nebol priamo zasiahnutý, v blízkom okolí pravidelne dopadali granáty. Bolo to hrozné, lebo hoci sme chodili normálne do práce, nikdy sme nevedeli, či sa večer vrátime domov.“ 

Na člnoch ako pred 200 rokmi
Bývalý predseda Matice slovenskej v Srbsku hovorí, že kto to nezažil, nevie pochopiť situáciu. „Poriadne sme nespávali, stále sme čakali sirény. Počas dňa bol často aj niekoľkokrát vyhlásený poplach a museli sme bežať do krytov.“ Zasiahnutých bolo mnoho miest, nefungovali dodávky elektriny či teplej vody. „Vrátili sme sa o dvesto rokov naspäť. Napríklad v Novom Sade boli zničené všetky mosty a na druhú stranu sme sa museli prevážať na člnoch ako kedysi ešte Turci,“ hovorí. Vysoko vyzdvihuje vtedajšieho slovenského veľvyslanca Miroslava Mojžitu, ktorý vraj ako jediný zahraničný zástupca zostal v bombardovanom Belehrade, aby tak krajanom vyjadril podporu. „Pamätám sa, že keď sme ho išli raz navštíviť, kúsok pred Belehradom nám asi 20 metrov od auta vybuchol granát. Ale vtedy to bolo tak – netrafili vás, tak ste len obišli jamu a pokračovali ste ďalej.“

Medzinárodné právo nefunguje
Jeho pohľad na NATO a spomínanú akciu je preto jasný: „Ja som právnik a vždy nám hovorili, že existuje medzinárodné právo. To však bolo v Juhoslávii jednoznačne porušené.“ Upozorňuje aj na skutočnosť, že útok síl NATO sa začal bez súhlasu Bezpečnostnej rady a ďalších orgánov OSN. „Od roku 1999 z môjho pohľadu prakticky prestalo fungovať medzinárodné právo a funguje už iba právo sily. Čerstvý...