Pobehujem šialene po kúpeľni, šialene rýchlo si suším vlasy, šminky šialene hodím do kabelky, však v autobuse sa namaľujem. O neprečítanej poslednej strane učiva na písomku ani nehovorím. Odbilo sedem hodín ráno a môj pravidelný spoj smer trnavské gymnázium sa už blíži k zastávke pred naším domom. Zima-nezima, brata a sestru strčím do okna, aby strážili situáciu a ja využívam posledné minúty. Do autobusu nastupujem medzi poslednými, ale vždy stíham.
Prestrih – o desať rokov neskôr. Redakcia, pár minút pred uzávierkou a ja šialene behám, šialene dopisujem a vyberám fotky, šialene pozerám na hodinky. To, čo som vtedy nevedela, dnes je už jasné. Som obeťou prokrastinácie. Ba čo viac, som jej kráľovnou, ako ma nazývajú kolegovia. Na svoju obranu však musím doplniť informáciu, že sa mi vždy zatiaľ podarilo všetko stihnúť. I keď môj vynervovaný žalúdok by o tom vedel povedať svoje. Ak by bola totiž bola moja prokrastinácia chorobná a prekročila únosnú hranicu, namiesto týchto riadkov by ste mali v prehliadači článok od iného kolegu. A v novinách by ste našli bielu stranu, pretože v tlačiarni by nemali čo vytlačiť.
7 techník, vďaka ktorým nebudete odkladať prácu nájdete v galérii:
Najprv teda bývalo na vine pondelkové ráno, potom pochmúrne počasie či meškajúci autobus. Jednoducho som sa na začiatku týždňa rozbiehala pomaly. Z toho ma však vždy veľmi rýchlo vedela prebrať zmena témy alebo odrieknutý rozhovor či nedostupný respondent. Takže dali sme bojovú poradu, rozdelili úlohy a išli na to. Ale ak sa vyskytol týždeň, keď nám všetko nejako zázračne vychádzalo a vidina až štvrtkovej uzávierky bola veľmi vábna, zle-nedobre. Pri štartovaní nových projektov a následne získanej dôvere ma snaha stihnúť toho aj viac ako vôbec treba, aby sme boli stále lepší, postupne doviedla k tomu, že som sa stala nočnou sovou a potom ranným vtáčaťom a dokončovala či doháňala tak prácu. Keď sa však objavila únava a počiatočná frustrácia z toho, že nech robím, čo robím, práca sa nemíňa, bolo jasné, že žiadne výhovorky mi už nikto nezoberie. Chcelo to zmenu. Jednoducho som nemala žiaden time manažment.
Zafungovalo stihnúť skorší autobus a začať deň bez ranného zhonu, ktorý ovplyvnil celé doobedie. Potom som objavila čaro „to do“ listov. Aj keď sa stávalo, že aj po vyškrtaní všetkých povinností čakali stále ďalšie a ďalšie, bez nich už nefungujem. Mozog jednoducho zahlási „full“ a niekedy nie je čo premazať. Keď som sa časom pristihla, že si robím sama zle aj tým, že neviem povedať nie, naučila som sa delegovať. A najviac sa mi osvedčila tzv. večerná motivácia. Proste potrebujem si ukončiť svoj deň a ani len nepripustiť vidinu celej noci, kde doženiem všetko, čo cez deň zanedbám. A ide to.
Čo nájdete dnes v prílohe Víkend:
- Čo je to prokrastinácia a ako vzniká
- Akí ľudia ňou trpia a aké skúsenosti s ňou má náš biznis
- Techniky odborníkov na prekonanie chorobného odkladania práce
- Pohľady bankárky a kreatívca
Prílohu nájdete v dnešných tlačených HN, aktuálne v deň vyjdenia (t. j. v piatok 12. septembra 2014).
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydania (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail TU.
Staršie pdf vydania nájdete TU.