Viete, čo majú Simpsonovci spoločné... s Ježišom Kristom? Nuž, aj oni sú medzníkom, ktorý rozdelil pomyselnú časovú priamku na dobu „pred“ a dobu „po“. (A vôbec neprekáža, že „len“ tú televíznu.) Dôvod? Napríklad aj ten, že pred rodinou Homera Simpsona si žiadne animované postavy nedovolili vysmievať sa vlastným chlebodarcom či vypúšťať zo svojich kreslených úst hlášky o semiotike a veľkej Fermatovej vete. A najmä: neobracali sa prednostne na dospelých divákov.
Tým sa však nevyčerpávajú dôvody, pre ktoré sa na Simpsonovcoch smejú aj diváci v Afrike, a skladá im poklonu samotný pápež. A prečo si týchto „štvorprstcov“ berú na paškál aj filozofi, sociológovia či najnovšie – matematici. Ich revolúcia mieri ešte hlbšie.
Od Blinkyho k Homerovi
Ten príbeh ste už pravdepodobne počuli. A ak nie, vedzte, že na počiatku bol Blinky: osamelý, čudácky, zubatý a neurotický králik. Hlavná postava komiksu Life in Hell, o ktorý v roku 1986 prejavil záujem televízny producent James L. Brooks, jeden z tvorcov v tom čase slávnej Tracey Ullman Show. Otca Blinkyho, Matta Groeninga, však tesne pred ich pracovným stretnutím prepadol strach, že spoluprácou s Brooksom príde o autorské práva. Vyhecovalo ho to natoľko, že do 15 minút radšej naskicoval čosi úplne nové: žlté, no napodiv „ľudské“. Zrodili sa Simpsonovci.
Pätica, narýchlo pokrstená podľa členov Mattovej rodiny (áno, naozaj má otca Homera, matku Marge či sestry Lízu a Meggie; jedine Bart vznikol prešmyčkou slova brat, teda fagan), bodovala okamžite. Najskôr v Brooksovej kancelárii, neskôr v krátkych animovaných skečoch spomínanej Tracey Ullman Show. Americká televízia Fox sa preto rozhodla pre revolučný čin: ako prvá v dejinách televízie nasadila do hlavného vysielacieho času animovaný seriál. A tým tie dejiny navždy prepísala.
Jazyky expertov však tvrdia, že o zotrvaní seriálu na „prime time“ sa rozhodlo ešte predtým, ako diváci vyslovili svoje nadšené áno. „Okamžite si ich totiž obľúbil aj Rupert Murdoch, majiteľ televízie Fox,“ objasňuje mediálny analytik Milan Kruml. A Simpsonovci sa mu za jeho nepodmienečnú lásku odvtedy odvďačujú nielen nevyberanými fórmi (pozri napríklad epizódu, kde vyzývajú na ignoráciu televízie Fox, lebo vlastní továrne na chemické zbrane), no predovšetkým – miliardovými ziskmi.
Pravidlo 21. smiechu
„Do tejto šlamastiky nás priviedla naša vlastná tuposť. A tuposť nás z nej zase dostane.“
„Prosím, nezjedzte ma! Mám ženu a deti... Zjedzte ich!“
„Zaujímalo by ma, kde je Bart. Jeho večera je celá studená... a zjedená.“
Bavíte sa na Homerových výrokoch aj vy? Vedzte teda, že sa bavíte preto, lebo sa na nich pred vami najmenej 21-krát zabávali ich tvorcovia. Aspoň podľa Matta Groeninga, ktorý aj takto komentuje nároky, čo si epizódu čo epizódu kladie na plecia pomerne košatý stvoriteľský tím: „Ak sa nám vtip zdá po dvadsiatom prečítaní zábavný a po dvadsiatom prvom už nie, tak ho neuvedieme.“ Mimochodom, na vzniku jednej epizódy pracujú v priemere dvadsiati traja a zaberie im to rovný polrok. A okrem zápletky, ktorá na jednej strane ironizuje a na druhej potvrdzuje (a popritom zo všetkých strán obracia a ad absurdum privádza – pozri epizódu o registrovanom partnerstve, v ktorom Homer skončí pri sobášení doslova každého s každým) tradičné západné hodnoty, politiku, sex či náboženstvo, sa doň zakaždým zmestí aj množstvo odkazov pre fajnšmekrov. A, samozrejme, gagy pre masy, v ktorých sa Homer polieva pivom a padá z gauča.
Chlapíci z Harvardu – nie je žiadnym tajomstvom, že medzi tvorcami Simpsonovcov ich je nadpriemerne veľa – by totiž nikdy nežali také úspechy, ak by nelovili hneď v niekoľkých rybníkoch naraz. Inak povedané, keby nešili Simpsonovcov súbežne na kožu geakom, intelektuálom, študentom... či robotníkom. (Jazykom expertov: keby nevyužívali v praxi metódu tzv. viacnásobného kódovania.) Lebo aj v tom tkvie tajomstvo Simpsonovcov: oni v skutočnosti nie sú len animovaný seriál, oni sú vlastne prvý animovaný sitcom. Pionieri žánru, na ktorého vlne sa od ich čias vezú mnohí: South Parkom počnúc a Family Guy končiac.
Simpsonovská duša
39. 34. 10. 8. 1. Nie, to nie je žiadny tajný kód. To je vek Homera, Marge, Barta, Lízy a Maggie, ktorý si každý z nich drží už úctyhodné štvrťstoročie. „Sú uväznení v časovej slučke, čím seriál získava neuveriteľne silný stabilný prvok,“ komentuje Juraj Malíček, teoretik popkultúry a simpsonológ. „Ide o čosi nemenné, čo dokáže veľmi dobre odrážať neustále sa meniaci svet,“ dodáva, čím zároveň odhaľuje jeden z pilierov seriálovej dlhovekosti: aj motívy, čo sa v seriáli opakujú, môžu takto zakaždým priniesť čosi nové.
Pri ceste do hlbín simpsonovskej duše však vyjdú na svetlo aj ďalšie hodnoty, ktorými sa svet necháva už 25 rokov vedome aj nevedome obohacovať: 1. nadhľad: „Simpsonovci ukazujú, že akýsi ironický nadhľad je najzmysluplnejším postojom k svetu. Síce pri ňom bolestivo cítime všetky problémy vonkajšieho sveta, no keďže nemáme schopnosti ich zmeniť, obraciame sa viac do vnútra – do rodiny,“ vysvetľuje Malíček. 2. rodina: simpsonovská alfa a omega. „Práve tá je na nich najúžasnejšia. Nech sa stane čokoľvek, oni sa nerozvedú ani nerozídu. Ľúbia sa tak veľmi, že zostávajú spolu za každých okolností.“ Podobne o tom hovorí aj producent a jeden z tvorcov Mike Reiss: „Simpsonovci ukazujú, aké je to žiť dennodenne s niekým, koho milujete a zároveň vás pravidelne vytáča do nepríčetna.“ Lucia Chvaštulová z portálu serialy.sk zas pripomína, že takmer každá zápletka sa vyrieši vďaka spolupráci rodiny.
Prst ako dôkaz
Ešte bez jednej hodnoty by však Simpsonovci neboli Simpsonovcami. Skúsite si tipnúť? Nuž, znie to takmer neuveriteľne, no najobľúbenejší globálny produkt západnej kultúry do našich sekulárnych životov (ne)nápadne pašuje práve vieru v Boha. V seriáli ju reprezentujú najrozmanitejšie typy postáv - od hinduistu až po náboženského fanatika. A hoci cez každú z nich dostáva náboženstvo nevyberane na frak, jedno je nesporné: ich viera im podľa slov Malíčka v živote naozaj pomáha.
(A keby niekto o hodnote simpsonovského Boha pochyboval naďalej, nech si spomenie na onen legendárny piaty prst. Ďalší dôkaz netreba.)
Biznis aj filozofia. S menom Simpson
Šach. Kvetináč na chia semienka v tvare Homerovej hlavy. Ale aj elegantný príbor, ktorý pri nedeľnom obede vyťahuje z príborníka odborník na popkultúru Juraj Malíček. Prípadne: figúrka Marge, ktorej vlasy tvorí špongia na umývanie riadu, najbizarnejší simpsonovský predmet podľa názoru Lucie Chvaštulovej z portálu serialy.sk.
„Je vysoko pravdepodobné, že keby sa človek sústredil, mohol by si predmetmi so simpsonovskou tematikou zariadiť celú domácnosť,“ tvrdí Malíček. Už v roku 2003 totiž existovalo na svete najmenej päťsto spoločností, ktoré mali licenciu využívať postavy Simpsonovcov na svoju propagáciu. Ako hovorí Malíček, Mattovi Groeningovi jednoducho peniaze nesmrdeli, a tak najmä v začiatkoch predával licenciu takmer komukoľvek. Výsledkom je síce aj zopár nepodarkov – napríklad videohry s mimoriadne mizernou kvalitou – no na druhej strane aj vychytávky typu africké drevené výrobky „šmrncnuté“ simpsonovskou poetikou. No najmä: miliardy dolárov na konte.
Osobitnou kapitolou (ktorá však takisto zarába) sú knihy inšpirované Simpsonovcami. Ak si do najväčšieho internetového kníhkupectva zadáte heslá book a Simpsons, vyvalia sa na vás doslova desiatky publikácií. Kultom medzi nimi je kniha The Simpsons and Philosophy, ktorá hovorí o vzťahu Nietzscheho a Barta, Homera a Aristotela. Nejde pritom o žiadnu odťažitú intelektuálnu bizarnosť, ale seriózny a zároveň čitateľsky atraktívny text, ktorý podľa Malíčka dokazuje, že inteligentné popkultúrne artefakty typu Simpsonovci prirodzene obsahujú problémy, na ktoré sa dá pozrieť filozofickým okom.