Ježiš Kristus podľa režiséra Piera Paola Pasoliniho. Záber z filmu Evanjelium podľa Matúša. Snímka: archív
„Toto evanjelium sa bude hlásať po celom svete, na svedectvo o mne. A potom príde koniec.“
Pomerne trúfalý výrok, však? „Zvlášť, ak uvážite, že ho do úst hlavného hrdinu svojho príbehu vložil v 1. storočí neznámy autor, neskôr nazývaný evanjelista Matúš. A de facto tým prostredníctvom neho vyhlásil vlastné dielo za globálny bestseller.“
Uplynulo dvetisíc rokov a my musíme spolu s Danielom Pastrirčákom, kazateľom z Cirkvi bratskej, uznať, že prvá polovica tohto výroku sa skutočne naplnila. A spolu so stámiliónmi ďalších si kladieme otázku: dá sa táto najväčšia „success story“ dejín vôbec racionálne vysvetliť? Zvlášť, ak onen hlavný hrdina, známy ako Ježiš Kristus, umiera odsúdený svetskou i cirkevnou mocou?
Dôvod č. 1: Vizionár, čo prekročil dobu
Zabudnite na chodenie po vode či oživovanie mŕtvych. Hoci tento zbožný Žid z Palestíny vykonával nezvyčajné činy, hlavný dôvod, prečo šokoval svojich súčasníkov – mocných i bezmocných – treba hľadať inde.
Indíciou nech nám je prezývka, ktorou Ježiša Nazaretského častovali jeho najväčší kritici, zbožní farizeji: Žrút a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. Nešlo totiž o bohapustú lož. „Ježiš skutočne večeriaval s ľahkými devami a pil víno so stroskotancami,“ potvrdzuje učiteľ náboženstva a etiky na gymnáziu Ján Markoš.
Okrem toho sa dotýkal malomocných – ktorých sa stránili aj kňazi – a dovolil ženám, aby s ním putovali. Na tú dobu nevídané činy, ktorým podľa slov kazateľa Cirkvi bratskej Daniela Pastirčáka „prekračoval zaužívané hranice a vytváral mohutný impulz na zrovnoprávnenie všetkých vylúčených spoločenských skupín“. A čo je dôležité: predstihol „nimi svoju dobu a načrtol obzory budúceho sveta“.
Prečítajte si aj: Ježiš by aj dnes išiel proti prúdu
Evanjelium je trikrát destilovaná nádej
Kristus verzus Budha. Iní, aj rovnakí
Dôvod č. 2: Večera s nepriateľom
Dnes, keď väčšina z nás (aj vďaka kresťanstvu) aspoň teoreticky uznáva rovnocennosť všetkých ľudí, nie je ľahké precítiť pohoršenie, čo pred takmer dvetisíc rokov vyvolával. Trochu môže pomôcť predstava, ako posedáva v baroch s aktérmi z ľubovoľnej reality šou a pozýva do krčiem zlodejov dreva z osád, pričom veľkú časť kresťanov či slobodomyseľných súčasníkov označuje za pokrytcov, či – ak sa chceme inšpirovať Novým zákonom – zmije, šelmy a obielené hroby. „A dnes by možno volil aj ostrejšie slová,“ podotýka Markoš.
Radikálna novosť Ježišovho učenia – a zároveň vysvetlenie jeho na prvý pohľad nepochopiteľného prístupu k ľuďom – tkvie totiž v jeho požiadavke radikálnej lásky. „Starým bolo povedané, milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám hovorím: milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,“ hovorí Ježiš ústami všetkých evanjelistov. Bol totiž presvedčený o tom, že toto je jediný možný liek na „choroby nášho sveta“.
Paradoxne, otvorenosť voči tejto láske neraz videl skôr u tých, ktorí samých seba považujú za bezcenných, ako u tých, čo sú presvedčení o svojej mravnosti a často tajne pohŕdajú tými „menej dokonalými“.
Dôvod č. 3: Nehlásal demokraciu
Možno teda Ježiša považovať za revolucionára? Áno aj nie. Áno v tom zmysle, v akom dokázal ísť podľa slov katolíckeho kňaza Jána Buca proti prúdu, v jeho úcte k hriešnikom. No rozhodne neveril, že akákoľvek politická či kultúrna revolúcia dokáže premeniť svet. „Veril v jedinú skutočnú premenu sveta – zvnútra von,“ zdôrazňuje Pastirčák a dodáva, že hoci evanjelium podnietilo mnohé revolučné pohyby, on sám by sa iste do čela žiadnej mocenskými prostriedkami vedenej revolúcie nepostavil. Český katolícky kňaz Tomáš Halík spomína ešte jeden dôležitý aspekt: Ježiš sa nikdy nevyjadroval k tomu, ako by mala vyzerať ideálna ľudská spoločnosť. Aj to môže byť dôvodom jeho úspechu: vďaka tomu sa s ním dokážu stotožniť ľudia akejkoľvek doby a zriadenia. A do istej miery aj akéhokoľvek náboženstva.
Dôvod č. 4: Vďaka cirkvi. A napriek nej
Paradoxom je, že podľa Pastirčáka býva neraz najväčšmi nepochopený tými, čo sa k nemu hlásia: „Celý život húževnato vzdoroval predstave, že by poznanie Boha mohlo byť kodifikované do sústavy poučiek a zákonov. A jeho nasledovníci sa napriek tomu z jeho výrokov pokúsili zostrojiť sústavu zákonov ešte rigidnejších, ako boli sústavy zákonníkov, a podarilo sa im to.“ Angličania vraj majú výstižné úslovie: „Ježiš Kristus, prosím, zachráň nás od svojich nasledovníkov.“
O to nepochopiteľnejšie sa zdá, že hoci cirkev, ktorú založil, popri strážení a šírení jeho skutočného posolstva zároveň zneužívala jeho meno na útlaky najrôznejšieho druhu, je dodnes tu.
Dôvod č. 5: Tajomstvo
O Ježišovom novátorstve však treba povedať ešte jednu podstatnú vec. Na rozdiel od ostatných veľkých postáv náboženstva neponúka v prvom rade učenie, ale sám seba. Neváha vyhlásiť: „Kto verí vo mňa, má večný život.“ Čím sa vlastne stotožňuje s Bohom.
Aj z tohto dôvodu ho náboženská moc odsúdi ako nebezpečného heretika, posadnutého zlým duchom a rímska moc ho pošle na smrť z pragmatických dôvodov. Ježiš zomiera ako najväčší vyvrheli svojej doby: na kríži, opustený aj svojimi učeníkmi.
Ako je teda možné, že jeho príbeh sa stal napriek tomu najväčšou „success story“ – ako to predpovedal evanjelista Matúš? Kresťania vidia dôvod v tajomnom zmŕtvychvstaní, ktoré je pre nich svedectvom, že v príbehu bezmocného jednotlivca, trvajúceho na pravde svojho života navzdory svetskej i cirkevnej moci, sa zjavuje samotný Boh. A že jedným z dôkazov je práve jeho trvalý a nepochopiteľný vplyv na dejiny.
A čo zvyšok sveta? Tomu napriek všetkému zostáva nádej, že ak sa najznámejší muž našej histórie rozhodol dobrovoľne zomrieť pre lásku, mal na to skutočne pádny dôvod. A že v istom zmysle je to predsa len dôkaz o tom, že láska je silnejšia ako smrť.
12 výrokov Ježiša
1. Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. (Jn 8, 7)
Takto Ježiš reagoval, keď ho ľudia vyzvali, aby zaujal postoj k nevernej žene, ktorú mali podľa súdobých zákonov ukameňovať.
2. Nesúďte, aby ste neboli súdení. (Mt 7,1)
Inak povedané: presne tak, ako budete vy sami posudzovať ľudí (prísne či veľkoryso), tak bude Boh posudzovať vás.
3. Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce. (Mt 12, 33)
Hoci sa slovami snažíme neraz prekryť naše skutočné úmysly, často nás demaskujú „nešťastné prerieknutia“. Ježiš tvrdí, že to nie je náhoda – sú svedectvom o tom, akí v skutočnosti sme.
4. Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú. (Mt 5, 44)
Jedna z ústredných Ježišových výziev: na totálnu lásku, ktorá sa neobmedzuje len na ľudí blízkych a nám sympatických.
5. Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom zlé ovocie. Po ich ovocí ich teda poznáte. (Mt 7, 17.20).
Výzva na aktívny postoj k životu. Ježišovi nejde o motiváciu strachom, ako to robili súdobé, ale neraz aj dnešné náboženské autority, ale o aktívne pretváranie sveta. Hodnotová orientácia a hĺbka životného postoja sa totiž dajú merať len tým, ako človek koná.
6. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. (Mt 24, 44).
Nejde o hrozbu, ale pripomenutie, že v našom živote sa môže v momente všetko otočiť a nebudeme mať možnosť napraviť to, čo z pragmatických dôvodov stále odkladáme. Ide o výzvu na zodpovedný život.
7. (Ale) keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. (Lk 14, 12-13)
Výzva na nezištnosť. Aby človek nepreukazoval láskavosť len tým, od ktorých očakáva odplatu.
8. Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. (Mt 6, 5.6)
Nezáleží na rituáloch a vyvolávaní vonkajších efektov. (Zvlášť, ak sa tým devalvuje to najcennejšie pre veriaceho človeka – osobný vzťah k Bohu.)
9. Ľahšie je prejsť ťave uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva. (Mt 19,24)
Ježiš tým odhaľuje spoločenskú zodpovednosť majetnejších ľudí. Nič nepatrí len im, treba hľadať cesty, ako pomôcť tým, ktorí sa nezavinene dostali do problémov.
10. Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých. (Mk 9, 35)
Skutočná veľkosť človeka sa prejavuje v službe iným.
11. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. (Jn 10, 11)
Touto vetou Ježiš predpovedá svoj ďalší osud.
12. Blahoslavení chudobní Duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (Mt, 5, 3)
Ježiš tým prináša novú filozofiu človeka: jeho cieľom nie je mať viac a stúpať vyššie, ale naopak: zmenšovať sa. Dalo by sa to nazvať aj pokorou.
Katolícky kňaz Marián Gavenda, teológ Miroslav Kocúr
Ježiš Nazaretský v číslach
– Žil v Palestíne približne v období 6 rokov pred n. l. až po 30, prípadne 33 n. l., keď bol počas veľkonočných sviatkov ukrižovaný rímskym miestodržiteľom Pilátom Pontským – nezákonne aj na vtedajšie pomery. Podľa Biblie sa vydal dobrovoľne.
– Jeho verejná činnosť trvala 2 až 3 roky.
– Najstaršie zmienky o ňom sa vyskytujú v listoch apoštola Pavla z Tarzu – asi 50 n. l. – a v Markovom evanjeliu – asi 66 až 70 n. l.
– Najstaršie nebiblické zmienky o Ježišovi sa nachádzajú v Tacitovej správe o prenasledovaní kresťanov Nerom – 64 n. l. a v Židovských starožitnostiach Jozefa Flavia.
– O Ježišovej historicite seriózni historici nepochybujú. Jeho existenciu popierala len marxisticko-leninská ideológia, čím nadviazala na racionalistickú kritiku Ježišových zázrakov a zmŕtvychvstania v 19. storočí.
Zdroj: teologóvia Mireia Ryšková a Petr Pokorný