KÚPA FIRIEM AKO NAJNOVŠÍ FENOMÉN INVESTOVANIA
až 35 percent slovenských aj českých milionárov to uviedlo ako svoju najzaujímavejšiu investíciu
NÁZOR: Karol Gogolák, G4
„Kúpa firmy ako každá iná investícia má v sebe pomer ceny a rizika. Patrí však medzi tie najrizikovejšie, je tam veľa kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov, na ktoré sa treba pozerať. Určite je to ťažšie zhodnotiť ako napríklad pozemok, kde sú len parametre ako lokalita a cena za štvorcový meter. Čiže je oveľa ťažšie dobre kúpiť a ešte ťažšie dobre predať,“ vysvetľuje Gogolák, ktorého spoločnosť funguje krátko, a teda sa ešte nestihol popáliť. Jeho najlepšou kúpou je však zatiaľ určite spoločnosť Azet. Podnikateľ, ktorý vystupuje aj ako porotca v projekte Hospodárskych novín Nájdite si biznis s HN, sa pri kúpe rozhoduje podľa obratu, maržovosti, zisku firmy, manažmentu, pozície na trhu či segmentu, v ktorom firma pôsobí. „Diverzifikujeme svoje investície do rôznych typov aktív. Aj do nehnuteľností, developmentu, pôžičkových produktov, startupov aj firiem. Každý typ aktív má výhody aj nevýhody. Firma má však tú výhodu, že ak dobre kúpime, môže nám prinášať vyšší zisk ako iné aktíva, ale, samozrejme, nesie zo sebou aj vyššie riziko," vysvetľuje.
Väčšina podnikateľov na Slovensku podľa neho nemá skúsenosti s kupovaním a predávaním firiem, pretože viac z nich kupuje nehnuteľnosti. Ale tvrdí, že firmy sa kupovali a predávali vždy, len o niektorých veciach sa viac píše, a preto majú ľudia pocit, že to tak nie je. To, do čo sa bude investovať v budúcnosti, už tuší, ale prezradiť určite nechce. V jednom má však jasno. „Najmenej zaujímavá investícia je nechať peniaze v banke.“
UMELECKÉ DIELA AKO INVESTÍCIA
až tretina slovenských milionárov si myslí, že z kúpy obrazov možno čakať zaujímavé zhodnotenie
NÁZOR: Ivan Hronec, riaditeľ spoločnosti Film Europe Media Company
„Obrazy a výtvarné umenie sme začali spolu s manželkou zbierať skôr, ako sme začali zarábať. Náš prvý obraz bol Svetozár Ilavský, malý, komorný, trošku temný, ale energický a vysoko emocionálny ,Zásah' zo série Penderecki. Vtedy to bolo niečo, čo stálo tri moje štipendiá na vysokej škole, teda 1 500 korún československých. Dnes má obraz hodnotu možno dvakrát vyššiu a v eurách,“ spomína Hronec, ktorý však nikdy nekupoval obrazy ako investíciu, ale ako niečo, čo ho emocionálne oslovilo. „Môžete ísť tvrdo po ,menách' a prevyšovať na aukciách ceny do úrovne, akú vám rozpočet dovolí, ale to vie, ospravedlňujem sa, každý. Nájsť niečo, čo vás osloví, čo objavíte a čo získa cenu postupne, to baví mňa,“ dodáva s tým, že je to vlastne podobný spôsob ako kupuje filmy pre spoločnosť Film Europe. Víťazný film z festivalu v Cannes kúpili ešte pred tým, ako samotnú cenu získal.
A jeho stratégia? „Nemusíte kupovať Martina Benku za 200-tisíc, alebo Renoira za milióny, ak to skutočne nie je vaša investičná stratégia. S drahým dielom je vlastne oštara. Musíte ho draho strážiť a tiež mať iba pre seba špičkové dielo, nie je etické.“ Investovať do umenia však môže podľa neho každý už len tým, že podporí nákupom mladých výtvarníkov za pár stoviek. Obraz, ktorý postupne získa na cene, tak môžete odovzdať o dvadsať rokov deťom ako dielo v hodnote auta. Niektoré obrazy však majú pre neho väčšiu hodnotu ako na aukciách. „Pred pár rokmi sme na starožitnom trhu v Cannes narazili na poškodený, zaprášený obraz. Keď som ho utrel, presvitalo z neho autentické rokoko. Reštaurátor nám povedal, že pod nánosmi našli podpis – de Fontenay. Ak je obraz pravý, ide o dvorného maliara Ľudovíta XIV. alebo jeho synov. Ich obrazy nájdete v Louvre, bola to dobrá kúpa.“
INVESTOVANIE DOMA AKO HROZBA I PRÍLEŽITOSŤ
slovenskí milionári vnímajú súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku voči svojim investíciám skôr skepticky
NÁZOR: Pavol Krúpa, Arca Capital
„Makroekonomické dáta a spotrebiteľská nálada môžu viesť k tomu, že podnikatelia vnímajú túto situáciu skepticky. Pre nás je to stav, ktorému je potrebné sa prispôsobiť, nehodnotíme ho zo skeptického či z optimistického hľadiska. Daná situácia ovplyvňuje rozhodovanie našej spoločnosti a tomu prispôsobujeme naše investície, ako aj sektory, do ktorých investujeme. Arca Capital za jeden a pol roka narástla v bilančnej sume o 65 miliónov eur, kde časť investícií smerovala do obnoviteľných zdrojov energie. Tento sektor predstavuje kvôli štátom garantovaným odkupom bezpečnú a stabilnú investíciu,“ hodnotí zakladateľ investičnej skupiny, ktorá pôsobí aj na trhu na Ukrajine a Rumunsku.
Slovensko však vníma ako perspektívnu, bezpečnú krajinu so stabilnou vládou. „Problematická je vymožiteľnosť práva. Ekonomický rast, respektíve pokles, je globálnou záležitosťou, ktorá vedie k tomu, aby sme tejto situácii prispôsobili naše projekty. Túto situáciu berieme ako výzvu a príležitosť,“ dodáva s tým, že makroekonomická situácia trvá už 5 rokov a tento trend bude ešte pokračovať. „Preto sa orientujeme na potravinárstvo, energetiku a nehnuteľnosti, kde preferujeme pri výstavbe menšie projekty do sto bytov. Zásadnú zmenu by sme mohli očakávať pri výraznej zmene koncepcie investičnej politiky Slovenska a Európskej únie, kde si myslím, že škrtanie a šetrenie nepomáha, skôr prehlbuje skepsu. Efektívne využitie investícií do ekonomiky môže naštartovať multiplikačný efekt,“ dodáva.
Ďalší problém vidí v tom, že daná situácia potrebuje koncepčnosť, strednodobú až dlhodobú stratégiu ekonomického rozvoja namiesto operatívnych zásahov. A, samozrejme, jasné definovanie cieľov, ktoré potrebuje makroekonomická situácia na Slovensku dosiahnuť, aby došlo k prelomeniu skepse, ktorá vládne – od drobných spotrebiteľov až po veľkých investorov. „Naše investície smerujú do zahraničia, práve s cieľom rastu a hľadania nových príležitostí, ktoré Slovensko už neposkytuje – či už je to Ukrajina, kde je napríklad omnoho lepšia situáciu na trhu nehnuteľností, alebo Rumunsko, kde momentálne posudzujeme projekty obnoviteľných zdrojov energie.“
INVESTOVANIE DO IT
druhou investične najzaujímavejšou oblasťou pre slovenských milionárov sú informačné technológie - po energetike a pred nano- a biotechnológiami.
NÁZOR: Michal Truban, Websupport
Za vysokou popularitou odvetvia IT u slovenských dolárových milionárov vidí vysoké marže a zisky, ktoré možno získať za pomerne nízke vstupné náklady. K tomu sa pridáva pomerne ľahká škálovateľnosť. "Príklad: Jediný raz naprogramujete nejaký produkt a ten potom viete predať miliónu ľudí,“ vysvetľuje. Nezanedbateľnou príčinou je podľa neho aj veľkosť IT trhov, ktoré často presahujú hranice. Keby sa sám ocitol v pozícii investora, rozhodne by investoval práve do oblasti IT, konkrétne do cloudových alebo SaaS služieb (software as a service), ktorým sa momentálne darí, alebo do hardvéru, ktorý je opätovne na vzostupe. „Veľký boom sa očakáva tiež pri 3D tlačiarňach a prístrojoch typu leap motion (malá škatuľka, ktorá využíva na ovládanie počítača ruku používateľa, no ten sa nemusí dotýkať displeja – pozn. red.),“ dopĺňa.
Slovenské IT firmy majú podľa neho rezervy najmä v rámci podnikateľských skúseností na zahraničnom trhu. „Keďže sa ťažko bojuje proti oveľa väčším firmám v otvorenom boji, mali by byť oveľa kreatívnejšie – napríklad v guerillovom marketingu, alebo sa zamerať na nejaký niche market, nejakú špecifickú vec, a byť v nej najlepší na svete,“ radí.