Pred šiestimi rokmi prišiel s prvým filmom, o dva roky dotiahol do kina dokonca 120-tisíc divákov. Syn herca Jána Kronera a vnuk legendárneho Jozefa Kronera sa teraz pustil do animovaného filmu, ktorým nadväzuje na úspešné Lokal TV. Jakub Kroner pustil vo štvrtok do kín Lokalfilmis.
Svoj nový film Lokalfilmis prezentujete ako prvý slovenský animovaný film, mnohí to však spochybňujú. Takže ako to teda je?
(Smiech). Celý marketing sme tak nastavili, pretože sme chceli, aby to ľudia riešili. Trafili sme. Samozrejme, že sme vedeli, že prvý slovenský animovaný film bol Zbojník Jurko od Viktora Kubala, ale chceli sme, aby si ľudia uvedomili, koľko rokov už prešlo odvtedy, čo sa takéto niečo podarilo. Sme prví v ére samostatnosti Slovenska od roku 1993.
Potreboval váš film takýto reklamný ťah?
Hľadali sme spôsob, ako dosiahnuť to, aby sa o filme čo najviac rozprávalo. Veľmi som nechcel, aby to dopadlo ako niektoré filmy, o ktorých sa vôbec nehovorí, a nechcel som zase robiť negatívnu reklamu s celebritami a pod. Takže malo to byť len na „poškádlenie“, u nás to totiž funguje tak, že keď je niečo kontroverzné, všetci o tom rozprávajú.
Keď ste stáli pred rozhodovaním, či urobiť po množstve krátkych videí aj 80-minútový film, nemali ste strach?
Nad „celovečerákom“ som rozmýšľal už dlhšie a, samozrejme, že tam bol rešpekt, ale povedali sme si, že po 200 častiach a 13 hodinách to skúsime poskladať z nejakých skečov. Neviem, či sme mali strach, skôr sme sa to snažili rozčleniť tak, akoby sme to robili na internet – na krátke dvojminútové sekvencie, ktoré museli vytvoriť nejaký celok. A tom nám celkom vyšlo. Takže bolo to ako práca na internet. A vedeli sme tiež, že do roka to musíme dať, takže tam ani nebol priestor na nejaký strach. (Smiech)
Jakub Kroner má v kinách tretí film. Snímka: HN/Peter Mayer
Podobný osud mali aj Simpsonovci či South park, tiež šli zo seriálu do filmu. Sledovali ste, ako to vyšlo im?
Áno a ideme dokonca veľmi podobnou cestou ako South Park. Tí napríklad chceli po nejakej čase skončiť, lebo to už v televízii prestalo fungovať. Tak si povedali, že urobia jednu dlhšiu časť a dajú ju do kina, aby uvideli, čo to spraví. A to ich nakoplo na ďalších 10 rokov. My sme boli na tom podobne – tiež sme uvažovali, čo ďalej, a povedali sme si, že ešte urobíme poslednú vec, že to skúsime vyústiť do filmu. Simpsonovci sú trocha iný prípad, tam prišiel film až po približne 15 rokoch.
Naozaj ste pocítili, že už sa nemáte kam posunúť?
No boli sme už aj trocha unavení, chceli sme skúsiť niečo iné, nad čím strávime viac ako štyri dni, ako je to pri animovaných videách. Boli sme na jednom markete animovaných filmov v Lyone, kde sa už prezentovali filmy v rôznych fázach sponzorom a kde sme si uvedomili, že by sme mali skúsiť ísť do niečoho väčšieho. No keďže u nás to nevzniká, nevedel nám nikto poradiť.
A ako potom reagovali sponzori doma, keď ste za nimi prišli už s konkrétnym projektom?
U nás sponzori príliš nedávajú peniaze na film, pretože sa im nevráti vložená investícia. Ja sám som žiadal po poslednom hranom filme peniaze na ďalšie hrané projekty, no nedostal som žiadnu spätnú väzbu, podobne ani pri ďalšom. Vedeli sme teda, že si to musíme urobiť vo svojich podmienkach sami tak, ako to zvládneme. Nakoniec sme do filmu dostali dve značky, ktoré nadviazali na naše postavy, ale nie je to určite väčšinový podiel. Ide to z našich zárobkov.
Je pravda, že počas filmu som rozmýšľala, či vidím dobre, alebo sa mi to zdá, že na vašej slávnej rybičke je logo známej minerálnej vody.
(Smiech) Hej, veľa ľudí mi hovorilo, že to tam nemuselo byť. Lenže ak by tam nebola tá reklama, nebol by ani film. Je super, že sa nám darí predávať naše postavičky značkám. A som rád, že sa to podarilo práve rybičke – to je také slovenské, zvieratko, ktoré nadáva na všetko okolo, sa páči.
Keď sme pri vašich postavách, v minulosti sa niektorí umelci sťažovali na prílišnú podobnosť s nimi. Uvažovali ste, čo všetko si môžete „dovoliť“ vo filme?
Riešili sme to už pred rokom – ľudia nás veľmi škatuľkovali, že si iba robíme srandu z celebrít. Takže mali sme dve možnosti: ísť veľmi precelebritným príbehom, na ktorý by prišiel obrovský počet ľudí, alebo sa z toho vymaniť a vybrať si charaktery, ktoré nikoho nijako neznázorňujú. Vybrali sme si druhú možnosť, Menežeris, Pišta Lakatoš, Diabol i rybička, to sú naše postavy. A čo sa týka Rytmausa, ten už ubehol takú dlhú trasu, že už sme si aj z neho urobili vlastný charakter. Nie je to o živote Rytmusa, príbeh Rytmausa vo filme predstavuje zrod celého slovenského hip hopu a rapu. A napríklad s Rytmusovom sme to nikdy nerozoberali, myslím, že už je zvyknutý. (Smiech). A hlavne ľudia, ktorí ho nemajú radi, sa smejú na našich scénkach, a teda ho aj tak sledujú.
Chápem teda dobre, že ste sa vedome „obrali“ o divákov?
Áno, chceli sme ísť cestou, ktorú od nás ľudia nebudú čakať. A myslím, že to bude mať ohlas – mám rád, keď naše veci ľudí prekvapia.
Jedno také má byť aj to, že volebný súboj Pištu Lakatoša a Rytmausa vo filme je narážka na minuloročný súboj Roberta Fica a Andreja Kisku?
No snažili sme sa urobiť paródiu a satiru aj na politické veci, čomu sa vyslovene vyhýbame na internete. Ale nie je to úplne odpoveď na nich dvoch, chceli sme vytiahnuť niečo slovensky originálne. A zhodli sme sa, že keďže v celom seriáli máme rómsku tematiku, musíme urobiť nejaký rómsky animovaný bašavel. A takto to dopadlo, chceli sme ukázať prvého rómskeho prezidenta.
Vo filme bola vidieť snaha dostať do každučičkej vety vtip alebo narážku, doslova ste množstvo nápadov do tých 80 minút narvali. Možno až príliš.
Samozrejme, že po takom dlhom čase sme tam toho chceli dať veľa. Veľa ľudí mi vravelo, že ich to úplne pohltilo. Ale ja mám pocit, že ideme tou líniou ako na internete, no tam si to môžete pozrieť viackrát, zastaviť či pretočiť. A to v kine nejde. Ľudia mi tiež vraveli, že sa na to pôjdu pozrieť ešte raz. Baví ma, že je to ako cibuľa, každý si to lúpe, ako chce.
Sochu postavičky Pištu Lakatoša mu vyrobil a poslal fanúšik. Snímka: HN/Peter Mayer
Nie každý však pôjde druhýkrát do kina. Neuškodí to filmu?
Nechcel som, aby divák odchádzal s pocitom nudy alebo aby sa pozeral na 10-minútovú scénu, kde sa nič nedeje. Som rád, že je to opačne, pozrieť ešte raz si to môžu aj neskôr, keď sa k filmu vrátia.
Na vašej stránke, kde videá umiestňujete máte, vlastné pravidlá, ale v kinách sa vulgarizmy až tak nepáčia. Nemali ste s tým problém?
Celý čas sme bojovali o 15-tku (vekovú prístupnosť, pozn. red). Áno, narážali sme na veci, ktoré sme nemohli dať do filmu, ale podľa zákona sú vulgarizmy možné od 15 rokov. Horšie to bolo s diablom, ktoré sme chceli mať holého. Dali sme tam teda cenzúru. Je však zvláštne, že nahé scény nemôžu byť a násilie a vulgarizmy áno. Príde mi tiež vtipné, že niekto rieši, že je to vulgárne. A oproti internetu nadáva len jedna postavička – Rytmaus, ku ktorému to patrí.
Z Youtube ste odišli, aby ste okrem vlastných pravidiel mali aj možnosť na tom sám zarábať. Ako sa vám to vracia?
Zo začiatku to nikto nechápal, ale teraz som rád, že sme naučili chodiť ľudí na našu stránku. Robíme z toho značku, aj keď je to oveľa ťažšie. Keďže chystáme časom aj platobný portál, toto kino je skúška, či sú ľudia ochotní za to zaplatiť.
Po 60-tisícoch divákov na vašom prvom filme a ešte dvakrát viac na druhom sa asi nemusíte báť, nie?
No ja si nedávam tipy dopredu a toto je čisto pokus. Pri predchádzajúcich filmoch sme nemali veľkú reklamu, teraz už máme nejakú fanúšikovskú základňu. No platíme si to sami a po dvoch rokoch nie som naivný, že veľmi zarobíme. Ľudia totiž zabúdajú, že polovicu z lístka berie kino a polovicu z druhej polovice potom distribútor. Zobral som si úver, takže mi to vrátilo to, čo som do toho dal. Nemám veľké oči, všetko nad návštevnosťou Bratislavafilmu bude fajn.
Prvý film ste robili okolo 20-tky, označovali vás ako zázračné dieťa, druhý okolo 25-ky, teraz sa blíži vaša 30-tka. Očakávania budú iné.
Áno – zázračné dieťa, to ma strašne ničí. (Smiech) Teraz už budem len nezázračný dospelý. Ale ja to neriešim. Ten tlak ma nikdy neovplyvňoval. Na prvý film všetci nadávali, o druhom nenapísali nič moc a teraz, keď som spravil tretí film, o prvom vravia, že bol kultový a druhý veľmi úspešný (Smiech). Mám slobodu a je to odraz toho, čo práve žijem. A môj sen je urobiť rozprávku, s dejom, ktorý by ľudia nepoznali.
Urobiť dobrý „animák“ je ťažké, bude to práve to vaše veľké dielo?
No, tak napríklad od Lóve som dostal ponuky len z Česka, u nás žiadne, a aj teraz som dostal predlohu na hraný film, ktorý budem robiť budúci rok. Veľa vecí ešte plánujem, ale či z toho bude tá veľká vec, to neviem. Týmto filmom som chcel akoby uzavrieť „detstvo“.
Prečo vás viac berú v Česku?
Povedal by som, že Slováci svojim neprajú a stále len porovnávajú so zahraničím. V Čechách som cítil, že aj keď vznikne niečo, čo nie je veľmi dobré, tak tomu veľmi prajú. Sú zhovievavejší. A, samozrejme, viac sa tam točí. Aj zvukovú postprodukciu tohto filmu sme robili tam.
Pochopia podľa vás aj mimo Slovenska tento film?
No riešili sme to už a narazili sme na to, že Česi tomu nerozumejú. Myslím si, že by film mohol zabaviť aj iné krajiny, ale východniarčina a slangy robia naozaj problémy. Nemáme veľmi na výber – Česi sú vraj dosť leniví na čítanie titulkov, jediná cesta by mohla byť dabing, ale to sa mi nezdá, stratilo by to to čaro a osobne si myslím, že Pišta Lakatoš sa nedá predabovať do iného jazyka. (Smiech)
Kto je Jakub Kroner
Narodil sa v roku 1987 v Bratislave. Absolvoval Strednú súkromnú školu animovanej tvorby a bakalárske štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od detstva sa venoval animácii, účinkoval v dabingu, vo filme aj v rozhlase. V pätnástich nakrútil svoj prvý krátkometrážny film. O tri roky neskôr začal nakrúcať svoj prvý celovečerný film BratislavaFilm, ktorý nebol plánovaný na uvedenie v kinách. Doteraz ho videlo takmer 70-tisíc ľudí. V roku 2011 prišiel so svojím druhým filmom Lóve, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie v slovenskej histórii. Aktuálne je v kinách jeho prvý animovaný film Lokalfilmis.