Ministerstvo zdravotníctvo chce od 1. októbra 2012 obnoviť koncovú sieť nemocníc. Zaradilo do nej 36 štánych zdravotníckych zariadení. Zdravotné poisťovne s nimi budú musieť uzatvoriť zmluvy. Zisťovali sme, podľa čoho tieto zaraidenia vyberali i to či ich bude štát zvýhodňovať. Napríklad finančne.
Na otáky HN odpovedala Martina Lidinská z komunikačného odboru Ministerstva zdravotnícva SR.
Koncová sieť má mať 36 zdravotníckych zariadení (nemocníc, liečební, ústavov, ..). Prečo práve tieto?
Ide o koncové štátne nemocnice strategického významu, psychiatrické liečebne, detské nemocnice, centrá pre prevenciu a liečbu drogových závislostí či zariadenia na liečbu onkologických ochorení. Hlavným dôvodom ich „znovuzavedenia“ je garancia činnosti aj v mimoriadnych situáciách a zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom Slovenskej republiky. Je potrebné si uvedomiť, že teraz, keď sa zdravotná poisťovňa rozhodne neuzavrieť zmluvu s nejakou nemocnicou, pacient nemá šancu, aby mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Preto sú vytypované dané zdravotnícke zariadenia, kde sa bez ohľadu na vôľu zdravotných pracovníkov má pacient šancu dať sa ošetriť.
Aké boli kritériá výberu nemocníc do koncovej siete? Kvalita zariadenia, kvalita lekárov, čakacie lehoty na operácie, dostupnosť pre pacienta ...
Tieto nemocnice majú strategický význam. Ide najmä o univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť v širokej škále medicínskych odborov tak, aby každý občan získal možnosť ošetrenia a poskytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na vôľu tretích strán.
Ponúknu tieto nemocnice pacientom niečo iné, než by dostali v iných nemocniciach?
Hlavným poslaním týchto zdravotníckych zariadení je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že zavedenie koncovej siete nemocníc je prostriedok, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť občanom Slovenskej republiky v čo najdostupnejšej miere, pričom neustále bude zaručená jej kvalita.
Budú tieto nemocnice špeciálne dotované alebo zvýhodnené oproti iným nemocniciam?
Nie, tieto nemocnice nebudú špeciálne dotované alebo zvýhodnené.
Tomáš Szalay, senior analytik Health Policy Institute (HPI) však v zriadení koncovej siete vidí problém. Podľa neho takto štát zvýhodní svoje nemocnice.
Do koncovej siete ministerstvo zdravotníctva zaradilo 36 zariadení (nemocníc, liečební, ústavov atď.). Sú tam oprávnene?
Koncová sieť nemocníc je prvok, ktorý do zdravotníctva priniesla prvá Ficova vláda. Jej cieľom je zvýhodniť štátne zdravotnícke zariadenia pred ostatnými, neštátnymi (krajskými, obecnými či súkromnými). Podľa odôvodnenia je to preto, že „štát dokáže garantovať činnosť týchto zariadení aj v mimoriadnych situáciách“. A tak štátne nemocnice nemusia – na rozdiel od ostatných – súťažiť kvalitou a cenou o kontrakt so zdravotnými poisťovňami. Majú ho garantovaný bez ohľadu na to, akú kvalitnú a efektívnu starostlivosť poskytujú, bez ohľadu na spokojnosť pacientov.
Dôsledkom tohto ochranárskeho opatrenia je, že na štátne nemocnice nepôsobí žiaden tlak na zmenu. Pritom práve tieto nemocnice sú v najhoršom stave, s najväčšími dlhmi a na prežitie potrebujú zásadnú zmenu.
Na čo je takáto koncová sieť vôbec dobrá, čo ponúkne pacientom? Budú tam napríklad najlepší lekári, najlepšie vybavenie a podobne?
Nie, nemá to nič s kvalitou, ani hierarchiou či kompetenciami pracovísk. Kľúčom je len vlastníctvo – sú tam štátne zariadenia (a ako výnimka potvrdzujúca pravidlo, Onkologický ústav sv. Alžbety, s. r. o.). Koncová sieť nemotivuje na zvyšovanie kvality v štátnych nemocniciach.
Budú tieto koncové nemocnice podľa vás finančne zvýhodnené?
Sme svedkami konfliktu záujmov: štát vydáva legislatívu, ktorou zvýhodňuje svoje vlastné zariadenia pred konkurenčnými. Zaradením do zoznamu privilegovaných zariadení štát umožní týmto nemocniciam získať viac peňazí bez zodpovedajúceho zvýšenia kvality. Pred štyrmi rokmi, keď takéto opatrenie začalo platiť po prvý raz, to malo presne také dôsledky. Fakultné nemocnice dostávali za hospitalizácie aj o vyše 100 percent viac peňazí ako všeobecné nemocnice, pričom náročnosť prípadov vo fakultných nemocniciach bola vyššia asi len o 30 percent.
Takýto typ konkurencie, samozrejme, ohrozuje ostatných poskytovateľov na trhu. Riešením pre spravodlivé odmeňovanie nemocníc je DRG, platba za diagnózu. Lenže DRG je nemilosrdné: odmení efektívnych, potrestá neefektívnych. A obávam sa, že štát zastaví projekt DRG, keď by sa malo ukázať, že na to nereformované štátne nemocnice doplatia.