Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.07.2017, 11:45

Novinár Kurski: Poľsko zažíva revolúciu v podaní strany jediného vodcu, na jej konci čaká odchod z únie

Ako sa Poľsko doslova behom pár rokov stihlo premeniť zo stredoeurópskeho tigra na "čiernu ovcu" Európskej únie, nad ktorou sa vznáša hrozba sankcií za nerešpektovanie pravidiel demokracie?

Novinár Kurski: Poľsko zažíva revolúciu v podaní strany jediného vodcu, na jej konci čaká odchod z únie
Zdroj: Reuters

Novinár Jaroslaw Kurski, ktorý posledných desať rokov fakticky riadi najvýznamnejší poľský denník Gazeta Wyborcza, nešetril v rozhovore s ČTK kritikou na adresu vládcov krajiny, ktorí po príchode k moci rozpútali hotovú revolúciu, na ktorej konci chmúrne čaká odchod krajiny z únijného spoločenstva.

Poľsko je v období po posledných voľbách rozdelené a Gazeta Wyborcza patrí dlhodobo k silným kritikom Kaczyńského strany Právo a Spravodlivosť (PiS). Mieru rozdelenia národa demonštruje aj vzťah Jaroslawa Kurského so svojím bratom Jacekom. Ten sa stal šéfom verejnoprávnej televízie TVP. Bratia kvôli politike prerušili akýkoľvek kontakt.

Cynické podplácanie voličov

"K moci sa dostala vodcovská, a nie demokratická strana. Nie sú to demokrati, nad demokraciu stavajú štát. Považujú demokraciu za pomalú a neefektívnu, zatiaľ čo moc v rukách jediného človeka je vraj onou efektívnosťou," myslí si o vláde konzervatívnej strany PiS, vedenej niekdajším premiérom Jaroslawom Kaczyńským.

Ona "národná revolúcia" má podľa Kurského dve zložky: sociálnu v podobe cynického podplácania voličov miliardami v prídavkoch na deti, v skorších dôchodkoch, v dotáciách do stratových baní, do budovania opatrovateľského štátu, ktorý sa stará o obyvateľov od kolísky do hrobu.

A druhým prvkom je zvyšovanie národnej hrdosti. "My Poliaci, na ktorých európske elity dosiaľ hľadeli zvrchu, už nie sme na kolenách, ale sme stredoeurópskou veľmocou," parafrázuje Kurski vyhlásenie poľských vodcov a poznamenáva, že podobne funguje aj Donald Trump a tiež Vladimir Putin.

Revolúciu sprevádza výmena elít: v ekonomike, v štátnych službách, tajných službách, na súdoch, v médiách. "Vytvára sa tu nová nomenklatúra, skupina ľudí, ktorí majú z tejto zmeny prospech," hovorí.

Atentát na demokraciu

V demokracii dochádza skôr či neskôr k striedaniu pri moci, ale Kurski pochybuje, že to platí aj pre súčasné Poľsko. PiS je podľa neho vodcovská strana, ktorá so vzdaním sa moci "v podstate nepočíta". V pozadí útoku na najvyšší súd je predsa aj kontrola nad rozhodovaním, či voľby boli alebo neboli platné.

Volebné víťazstvo PiS v roku 2015 bolo podľa neho príliš malé na tak revolučné zmeny, na rozdiel od Maďarska, kde premiér Viktor Orbán získal ústavnú väčšinu: "PiS tento mandát nemá, ale fakticky mení ústavu obyčajnými zákonmi. To ústave odporuje - a ústave a zásade deľby moci odporovalo aj mnoho ustanovení v poslednom zákone o najvyššom súde."

"Je to atentát na demokraciu. Pod pláštikom, že boli demokraticky zvolení, uplatňujú diktatúru väčšiny, bez toho, aby rešpektovali práva menšiny. To je zločin proti ústave," zdôrazňuje.

​Dá sa dianie v Poľsku vysvetľovať ako recidíva miestnej formy mečiarizmu, ako odveta "porazených" z reforiem po roku 1989 nad doterajšími "víťazmi"?

"Celkom určite prestáva hrať úlohu generácia, ktorá zažila komunizmus a bola nesmierne spokojná, že sme dosiahli nezávislosť a že máme normálne trhové hospodárstvo," mieni Kurski. Mladšie ročníky už neporovnávajú súčasnosť a svoje postavenie s tým, čo bolo, ale s tým, čo vidia za západnou hranicou, a tak "je nesmierne jednoduché vypustiť démonov populizmu a hlásať, že tu máme nespravodlivú spoločnosť s elitami zbohatlými na účet obyčajných ľudí".

Ale za týmto počínaním PiS vidia hlavne vypočítavosť; strana, ktorá po prvom príchode k moci v rokoch 2005 až 2007 vládla s "ultraliberálnym" programom, teraz krajinu premieňa v akýsi "štátno-stranícky konglomerát".

Poľský exit za dverami?

Kurski podozrieva, že PiS ako "hlboko protieurópska strana, nezdieľajúca európske hodnoty", zotrvá v EÚ len do doby, kým bude Poľsko z únie viac dostávať než dávať - ​​v tej chvíli "neľútostne odíde".

"Dnešné Poľsko je nepredvídateľné. Predstavuje si, že je vodcom celej strednej a východnej Európy, akokoľvek mám pochybnosti, či si to iné krajiny želajú," myslí si novinár.

"Neklamme si: ako región predstavujeme nejakú silu len v EÚ a EÚ jedine ako celok má nejakú silu vo svete. Našou najvyššou prioritou by teda mala byť spolupráca v EÚ. Ale pre politikov je ľahšie zahrávať sa s nacionalizmom a populizmom, aby získali ďalší mandát pri moci. To je strašne krátkozraké," varuje.

Terajší vývoj v srdci Európy, sprevádzaný vzostupom populizmu a "národného sebectva" aj pre migračnú krízu, predstavuje podľa Kurského "horkú lekciu", za ktorú ešte príde Poľsku aj ďalším krajinám účet.

​Ako pripomína, pred rokom 2004 skeptici odrádzali pred rozšírením EÚ o nezrelé demokracie a partnerov, na ktorých sa nedá spoľahnúť. "Ale naši politici, ako bol Václav Havel, Bronislaw Geremek či Tadeusz Mazowiecki, vytvorili ilúziu, že sme krajinami zodpovedných intelektuálov prahnúci po slobode a s demokratickým cítením. Ukázalo sa, že pravda je brutálnejšia: navrch získali populisti," hovorí.

Studená občianska vojna

Terajšie rozdelenie Poľska na dva nezmieriteľné tábory sa Kurského dotýka aj osobne: jeho mladší brat Jacek stojí na čele provládnej Poľskej televízie, sám sa svojho času označil za "bulteriéra" Kaczyńského. "Nie sme v tom sami, toto rozdelenie postihlo mnoho rodín," hovorí.

"Najsmutnejšie na tom je, že to má všetky črty trvalého rozkolu. Aj keby sa politické okolnosti zmenili, toto rozdelenie stále bude toxické a deštruktívne na dlhé roky."

"Nie sú horšie vojny než vojny občianské - a my sme na prahu studenej občianskej vojny. Je to obrovský problém aj obrovská spoluvina katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási 96 percent Poliakov. Cirkev by mala prirodzene všetkých spájať, zmierovať, zbližovať. Ale cirkev sa stala oporou režimu a stále viac mi pripomína pravoslávnu cirkev za Vladimira Putina," uzavrel Jaroslaw Kurski.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.