Ľudstvo dnes spotrebuje všetky prostriedky, ktoré mu planéta dokáže ponúknuť na jeden rok tak, aby sa stihli obnoviť. Do Silvestra tak budeme žiť "na dlh". Uviedli to mimovládne organizácie Global Footprint Network a Svetový fond na ochranu prírody (WWF), ktorá pravidelne vyhlasujú takzvaný Earth Overshoot Day - Deň prekročenia. V spoločnom vyhlásení upozornili, že tento dátum sa každým rokom posúva čoraz bližšie k začiatku roka.
Streda 2. augusta je tak tento rok takzvaným "dňom prekročenia", čiže momentom, kedy už ľudia na Zemi spotrebovali všetky prostriedky, ktoré planéta môže za jeden rok prirodzene vyprodukovať, resp. obnoviť. To znamená, že sme napríklad vyrúbali viac lesov, než stihne dorásť, vylovili viac rýb, než sa stihne rozmnožiť, prípadne sme vytvorili viac odpadu, než dokážu baktérie spracovať.
Belgická verejnoprávna televízna stanica RTBF vysvetľuje, že Global Footprint Network vo svojich výpočtoch berie do úvahy tzv. uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva ľudstvo (60 percent z nej pritom tvoria nami vyprodukované skleníkové plyny), zdroje spotrebované pri rybolove, chove hospodárskych zvierat a pestovaní plodín, tempo výstavby a spotrebu vody.
V roku 2016 bol "deň prekročenia" dosiahnutý 8. augusta. Aj keď sa podľa stanoviska oboch organizácií za posledných šesť rokov tempo spotreby ľudstva s ohľadom na planetárne zdroje mierne spomalilo, tento symbolický dátum aj tak naďalej neúprosne ukrajuje z kalendára. Ešte pred desiatimi rokmi bol "hraničný deň" na konci októbra, len za desať rokov sa dátum posunul na 2. august.
"Pre naplnenie našich potrieb potrebujeme v prepočte 1,7 planéty," cituje RTBF vyhlásenie Global Footprint Network a WWF. Podľa oboch organizácií daň tejto zvýšenej spotreby je už teraz citeľná: nedostatok vody, rozširovanie púští, erózia pôdy, pokles poľnohospodárskej produktivity a populácií rýb, odlesňovanie či strata biodiverzity.
Zároveň však platí, že nie všetky krajiny "míňajú" planétu rovnako rýchlo. Rekordmanmi sú Luxemburčania, ktorí svoj podiel planetárnych zdrojov dokážu minúť za necelé dva mesiace, naopak taký Honduras až na Silvestra. A povedzme taký Niger by na to potreboval hneď viacero rokov. Slovensko, ako rozvinutá industralizovaná krajina sa nachádza v tej horšej časti škály. Keby všetci žili ako našinci, planétu by sme prejedli už 21. mája. Organizácie, ktoré zverejňujú tento výpočet, tiež umožňujú vypočítať si aj osobný deň prekročenia.
Správa oboch organizácií však naznačila, že ešte je možné trend zvrátiť. Dobrým príkladom je podľa nej trend takzvanej "zelenej ekonomiky" s dôrazom na dekarbonizáciu - a teda znižovanie podielu uhlíka pri výrobe energie. Platí totiž, že aj napriek rastu svetovej ekonomiky, emisie CO2 sa v roku 2016 tretí rok po sebe nezvyšovali, čo možno čiastočne vysvetliť silným rozvojom obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
