Na severe Sibíri vznikajú vplyvom stúpajúcej teploty obrovské krátery, o ktorých pôvode sa zatiaľ len špekuluje. Dlhodobo zmrznutá pôda, tzv. permafrost, sa začala topiť. Viesť by to podľa expertov malo k masívnym zmenám v miestnej krajine a podnebí, ale aj na celom svete. Topenie môže ohroziť aj ľudské životy v oblastiach, kde ničí infraštruktúru aj obydlia tamojších obyvateľov.
"Naposledy sa permafrost roztopil pred 130-tisíc rokmi. Topenie napokon môže byť prirodzeným javom spôsobeným zmenami v obežnej dráhe zemegule," povedal profesor ústavu vied o Zemi na oxfordskej univerzite Gideon Henderson americkej stanici CNBC.
"Skutočne bezprecedentná je ale rýchlosť tohto topenia. Otepľovanie, ku ktorému došlo minule, trvalo vyše tisíc rokov," dodal vedec. Teraz podľa neho sledujeme oveľa rapídnejší kolaps permafrostu, ktorý bude mať celkom iste významný vplyv na stav klímy.
Za normálnych podmienok permafrost napomáha regulácii uhlíka v atmosfére. Uhlík, ktorý je vypúšťaný pri spaľovaní fosílnych palív, v sebe totiž v značnom množstve skladuje. Doteraz udržiavaný rovnovážny stav ale môže byť v prípade Sibíri čoskoro prelomený. "Vypúšťanie uhlíka z topiaceho sa permafrostu do budúcnosti ešte urýchli globálne otepľovanie," tvrdí Henderson. Vzniká tak začarovaný kruh. Rýchlejšie oteplenie povedie k ďalšiemu topeniu permafrostu.
86-krát horší ako oxid uhličitý
Od roku 2014 bolo na severe Sibíri objavených niekoľko masívnych zníženín, tzv. závrtov. Ten úplne prvý údajne dosahoval šírku pätnásť metrov. "Existuje niekoľko hypotéz ohľadne toho, ako tieto krátery vznikajú, ale žiadna z nich nebola potvrdená," uviedol podľa americkej televízie Vladimir Romanovskij, profesor geofyziky na Aljašskej univerzite vo Fairbankse. "Všetky hypotézy však pracujú s faktom, že teplota v tejto oblasti stúpa," vysvetlil.
Vznik kráterov by mohol mať zásadný vplyv nielen na obyvateľov Sibíri, ale aj na životné prostredie celkovo. Podľa jednej z teórií totiž vznikajú vybuchovaním fosílnych plynov, ktoré sú v permafroste uväznené a nemôžu teda uniknúť von. Počas výbuchu sú vypúšťané oxid uhličitý a metán, patriaci medzi tzv. skleníkové plyny.
Metán je pritom ešte nebezpečnejší ako oxid uhličitý. V horizonte sto rokov zahrieva podľa tradičných odhadov planétu 34-krát viac. Takéto odhady síce ignorujú skutočnosť, že sa metán v atmosfére po 10 až 20 rokoch rozkladá práve na menej nebezpečný oxid uhličitý, jeho vplyv však rozhodne nie je o to menej zanedbateľný.
Podľa Medzivládneho panelu pre zmeny klímy je v priebehu dvadsiatich rokov zahrievací potenciál metánu 86-krát vyšší ako pri oxide uhličitom. "Zatiaľ nedokážeme odhadnúť, koľko metánu sa do atmosféry vypúšťa, pretože nevieme presne, ako dochádza k vzniku kráterov," opísal Romanovskij.
Jeho kolega Henderson tvrdí, že vedci si nie sú istí ani množstvom a druhom unikajúcich plynov - konkrétne tým, či sa metán rozkladá na oxid uhličitý predtým alebo až potom, ako je vypustený do ovzdušia.
Železnice sa rúcajú, cesty sa rozpadajú
Topenie permafrostu už teraz zásadne ovplyvňuje život ľudí na severe Sibíri. "Infraštruktúra v oblasti permafrostu je závislá na zamrznutej pôde," tvrdí Henderson. "Keď sa roztápa, železnice sa rúcajú, cesty sa rozpadajú, budovy sa prepadávajú do zeme. Deje sa to už teraz," varoval.
Ohrozenie dopravy sa podľa neho bude s ďalším topením postupne zvyšovať a môže predstavovať problém aj pre hlavné priemyselné oblasti vrátane ropných a plynových polí.
Ak je navyše pravda, že krátery vznikajú výbuchom plynu, môže podľa Romanovského dôjsť aj k ľudským obetiam. Ruská vláda a miestne firmy, predovšetkým spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou plynu, podľa neho však poskytujú financie pre ďalší výskum tohto javu.