Škodlivé dôsledky ťažby sú jedným z faktorov, ktoré nútia mladých Guinejčanov emigrovať.
Tala Oury Sow musí umývať kuchynské riady a oblečenie v hnedej, kalnej vode v dedine Koussadji v západnej časti guinejskej oblasti Kindia.
„Myslíte si, že sa v tomto dá variť a prať? No nemáme inú možnosť,“ povedala 28-ročná farmárka a ukázala na vodu, ktorú si nabrala z neďalekej rieky, vzdialenej 500 metrov od jej domu v prefektúre Télimélé v tejto západoafrickej krajine.
Základná surovina na výrobu hliníka – bauxit, je celosvetovo veľmi žiadaný, keďže zohráva kľúčovú úlohu pri prechode na čistú energiu, a Guinea vlastní najväčšie zásoby tejto suroviny na svete.
Sow pripisuje stav vody indickej ťažobnej spoločnosti Ashapura Minechem, ktorá v roku 2019 otvorila bauxitovú baňu približne dva kilometre od Koussadji.
Obyvatelia Koussadji a okolitých dedín však tvrdia, že z bauxitového boomu neprofitujú, ale naopak trpia environmentálnymi dôsledkami rozsiahlej ťažby, vrátane znečistenia vody a ovzdušia.
Ich sťažnosti rezonujú naprieč Afrikou, kde mnohé vlády a aktivisti presadzujú väčšiu domácu kontrolu – a ekonomické prínosy – z kritických nerastných surovín nevyhnutných pre energetický prechod od znečisťujúcich fosílnych palív.
Hliník sa používa v solárnych paneloch, veterných turbínach a elektrických vozidlách. Rovnako tak aj v energeticky úsporných spotrebičoch a izolačných materiáloch v ekologickejších budovách.
„Pozrite sa na túto vodu, pozrite sa na ten dar, ktorý nám dali. Myslíte si, že sa s takouto vodou dá žiť?“ povedala Sow, ktorá pestuje ryžu, maniok, arašidy, kešu a oriešky. Pokles úrody pripisuje znečisteniu. Spoločnosť Ashapura neodpovedala na tri e-maily so žiadosťou o vyjadrenie k obvineniam obyvateľov dedín zo znečisťovania.
Firma síce pred rokom vybudovala vrt na vodu v neďalekej dedine Bembou Silaty, no podľa miestneho učiteľa Souleymana Baha toto množstvo vody nepokrýva potreby obyvateľov. Ashapura čelila obvineniam zo znečisťovania životného prostredia aj v Indii.
V Bembou Silaty zdravotná sestra Tokpa Fehand, ktorá pracuje v miestnom zdravotnom stredisku Poste de Santé, uviedla, že dedinu negatívne ovplyvňuje ťažobná činnosť, a to počas suchého aj daždivého obdobia.
„Z prachu vznikajú respiračné ochorenia, dedina je obklopená baňou a stroje takmer nikdy neprestávajú pracovať,“ povedal.
Komunitný audit environmentálnych a sociálnych dosahov ťažby v neďalekom regióne Boké z roku 2023 spojil ťažbu bauxitu so znečistením vody, poklesom poľnohospodárskej produktivity a nárastom znečistenia ovzdušia.
Oumar Totiya Barry, výkonný riaditeľ nezávislého Guinejského observatória pre bane a kovy, uviedol, že problémy v Bembou Silaty sú typické.
„Bauxitový odpad obsahuje ťažké kovy a kyseliny; v prípadoch znečistenia ide o usadzovanie súvisiace s odtokom počas daždivého obdobia,“ povedal.
Produkcia
Guinea vyváža približne 3,7 milióna ton bauxitu týždenne a minulý rok vyprodukovala asi 146 miliónov ton. Väčšina vyvážaného bauxitu smeruje do Číny.
Vojenská vláda, ktorá sa dostala k moci po prevrate v roku 2021, tlačí na zahraničné ťažobné spoločnosti, aby pred vývozom rudy do zahraničia pridávali bauxitu väčšiu hodnotu priamo v krajine.
V rámci tejto snahy odobrala licencie a vyvíjala tlak na firmy, aby budovali rafinérie oxidu hlinitého. Pripája sa tak ku krajinám od zlatonosného Mali až po na ropu bohatú Nigériu, ktoré sa v posledných rokoch snažia posilniť domáce spracovanie surovín.
Napriek tlaku viacerých afrických krajín na klimatických rokovaniach OSN COP30 sa otázka spravodlivej transformácie pre komunity v krajinách bohatých na suroviny do záverečného dokumentu nedostala.
Účastníci uviedli, že proti výslovnej zmienke o nerastných surovinách vystúpili okrem iných Čína a Rusko.
„Reči o spravodlivej transformácii znejú prázdne, pokiaľ vlády ignorujú nerastné suroviny potrebné pre energetické systémy budúcnosti,“ povedal Antonio Hill, poradca politickej organizácie Natural Resource Governance Institute.
„Tým, že sa vlády tvária, že nič nevidia, prispievajú k oneskoreniu, strácajú vedúcu úlohu a vzdávajú sa šance zakotviť rovnosť a spravodlivosť v centre globálnej energetickej transformácie,“ uviedol vo vyhlásení po rokovaniach. Medzitým Guinea podniká jednostranné kroky.
Mamady Doumbouya, generál, ktorý viedol prevrat a stal sa po decembrových voľbách novým prezidentom, prijal opatrenia, ktoré prinútili spoločnosti, aby spracúvali bauxit priamo v Guinei.
Minister baníctva Bouna Sylla v novembri vyhlásil, že krajina urýchli rozvoj rafinérií oxidu hlinitého a závodov na výrobu peliet zo železnej rudy, aby ukončila desaťročia trvajúci vývoz surovej rudy.
Nový prístup
Bauxitové bane, ktoré využívajú povrchovú, takzvane pásovú ťažbu, môžu znečisťovať rieky a potoky odstraňovaním vegetácie a podporovaním erózie, uviedla organizácia Human Rights Watch v správe z roku 2021 o výrobe hliníka a ťažbe, ktorá sa týkala aj Guiney.
Barry uviedol, že škodlivé dôsledky ťažby sú jedným z faktorov, ktoré nútia mladých Guinejčanov emigrovať, pričom mnohí sa rozhodujú pre riskantné plavby loďami na španielske Kanárske ostrovy.
„Guinea je bohatá na zdroje, no nedokázala ich premeniť na národné bohatstvo, ale skôr na nástroj na upevnenie štátnej moci,“ povedal s tým, že príjmy z ťažby sa používajú na vyplácanie policajtov, vojakov a štátnych zamestnancov. Dodal, že je potrebná legislatíva, ktorá by guinejským občanom zaručila dôstojnú životnú úroveň.
Aj prínosy v oblasti zamestnanosti sú obmedzené, keďže mnohí mladí ľudia nemajú potrebné vzdelanie na získanie trvalých pracovných miest.
Ženy zo združenia farmárok Allawalli v Bembou Silaty a Koussadji uviedli, že znečistenie z neďalekých baní znížilo produkciu potravín.
Produkcia ryže v Télimélé klesla medzi rokmi 2018 a 2022 o 90 percent, vyplýva z údajov guinejského národného štatistického úradu.
„To, čo som dopestovala kedysi, stačilo na uživenie rodiny. Teraz to už nestačí. Sme v Božích rukách, ak sa má niečo zmeniť,“ povedala Binta Boyeová, ktorá v Bembou Silaty pestuje ryžu, arašidy a maniok.
Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
