Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.08.2017, 11:44

Extrémne počasie bude zabíjať čoraz viac Európanov. Najviac doplatíme na vysoké teploty

Katastrofy spôsobené extrémnymi prejavmi počasia by mohli ku koncu storočia každoročne postihovať dve tretiny Európanov.

Extrémne počasie bude zabíjať čoraz viac Európanov. Najviac doplatíme na vysoké teploty
Zdroj: Reuters

Záplavy, suchá, lesné požiare, búrky a vlny extrémnych mrazov a horúčav môžu v období medzi rokmi 2071 až 2100 každoročne zabíjať 81 000 až 240 000 ľudí. Varovné čísla zverejnilo spoločné výskumné centrum Európskej komisie v talianskom meste Ispra.

Skupina vedcov na čele s Giovannim Forzierim svoju prognózu pre Európsku úniu, Švajčiarsko, Nórsko a Island odzrkadlila v aktuálnom čísle odborného časopisu The Lancet Planetary Health. "Klimatická zmena je jednou z najväčších globálnych hrozieb pre ľudské zdravie v 21. storočí," uviedol Forzieri.

Vedci vyhodnotili 2300 správ o následkoch extrémnych klimatických javov z rokov 1981 až 2010. Tieto údaje, napríklad od najväčšej svetovej zaisťovne Munich Re, prepojili s modelovými prepočtami klimatických zmien a populačného vývoja do roku 2100.

Počet mŕtvych za rok by mohol stúpnuť až osemdesiatkrát

V období 1981-2010 umieralo v dôsledku katastrof podmienených počasím v priemere 3000 Európanov ročne. Ak nebudú prijaté žiadne opatrenia, bude podľa vedcov z týchto príčin umierať v období 2041-2070 každoročne 48 000 až 180 000 Európanov a v období 2071-2100 to bude 81 000 až 240 000 mŕtvych každý rok.

Forzieri a jeho kolegovia tiež vymenovali najnebezpečnejšie extrémne prejavy počasia: záplavy pozdĺž riek a na pobrežiach, suchá, lesné požiare, búrky a vlny chladného počasia a horúčav.

S veľkým náskokom sú však najnebezpečnejšie vlny horúčav. Podľa vedeckých prepočtov bolo v posledných 30 rokoch možné 99 percent obetí na životoch spôsobených počasím pripísať práve vysokým teplotám.

Najviac obetí sa predpokladá v južnej Európe

Riziko zasiahnutia takými extrémami je v Európe rozdelené veľmi nerovnomerne. V južnej Európe postihuje katastrofa súvisiaca s počasím každoročne takmer každého. V strednej Európe (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Česko) to je 64 percent obyvateľov, v severnej Európe 36 percent.

​V južnej Európe preto vedci očakávajú aj najviac úmrtí spôsobených extrémnym počasím v rokoch 2071 až 2100. Každý rok tam má byť zhruba 700 obetí na každý milión obyvateľov (v rokoch 1981 až 2010 to bolo 11), čo dokonca prevyšuje predpovede úmrtnosti v dôsledku znečistenia ovzdušia, uviedol Forzieriho tím.

V strednej Európe by mohlo ku koncu storočia v súvislosti s počasím umierať 232 ľudí ročne z každého milióna, v severnej Európe len traja.

Štúdia nezohľadňuje predpokladané pokroky

Vedci však vo svojich modeloch vychádzali z predpokladu, že sa nebude znižovať množstvo vypúšťaných skleníkových plynov. Zohľadnené neboli ani budúce vymoženosti ako lepšia lekárska starostlivosť, klimatizácia alebo tepelná izolácia domov.

Mimo výpočtov zostalo tiež očakávané starnutie obyvateľstva. Tento demografický trend by pritom mohol predpoveď naopak ešte zhoršiť, pretože starší ľudia sú citlivejší napríklad na extrémne horúčavy.

​Štúdia by aj podľa vedcov, ktorí sa na nej nepodieľali, mohla byť užitočná pre politikov a urbanistov, ktorí chcú prispieť k spomaleniu klimatických zmien a zmierneniu ich dopadov.

Vplyvy počasia sú ale podľa niektorých vedcov možno preceňované, pretože človek by sa mohol meniacim sa klimatickým podmienkam prispôsobiť.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.