Americkí generáli aj diplomati uisťujú, že žiadna vojenská akcia proti KĽDR nie je na spadnutie. Vojnové loďstvo ku Kórejskému polostrovu nemieri, minister zahraničia USA si zahral golf na Havaji.
Žiadny zo zhruba 200-tisíc Američanov žijúcich v Južnej Kórei sa nepripravuje na evakuáciu, napísal dnes denník The New York Times.
Napriek tomu s odvolaním na vojenských plánovačov denník opisuje možné scenáre silového riešenia severokórejského problému:
1. Preventívny úder proti niektorej zo severokórejských rakiet
Zasiahnuť môže americké letectvo, prípadne môžu byť nasadené rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk. Čo by sa ale dialo potom, americké armádne velenie znepokojuje.
Prezident Donald Trump sa môže spoliehať na to, že jediný úder severokórejského vodcu Kim Čong-una presvedčí, že jeho arzenál bol poškodený a Kim sa vzdá konfrontácie s ázijskými susedmi a s USA.
Kim si ale podľa amerických stratégov môže zásah vyložiť zle. Môže ho považovať nie za jednorazovú udalosť, ale za prvú vlnu širšieho útoku.
Môže spustiť salvu delostreleckých alebo raketových útokov na Soul či Tokio. Alebo môže vydať rozkaz k pochodu za militarizovanú zónu oddeľujúcu oba kórejské štáty.
Menej riskantným variantom je využitie protiraketového systému THAAD rozmiestneného na ostrove Guam, ktorý by zostrelil pokusnú severokórejskú raketu. Táto akcia by mohla byť označená za čisto obrannú. Vierohodnosti systému THAAD by však neprospelo, keby severokórejskú testovaciu raketu minul.
2. Útok na raketové a jadrové sily KĽDR
Ak Kim zaútočí ako prvý, možno vyslaním rakiet proti ostrovu Guam, Trump bude musieť zvoliť odpoveď. Môže dať rozkaz k prekvapivému totálnemu útoku na severokórejský raketový a jadrový arzenál.
Rakety Tomahawk by boli odpálené z amerických lodí, útočné letectvo by štartovalo zo základní na Guame, v Japonsku a na lietadlových lodiach. Vystavilo by sa však riziku paľby severokórejskej protivzdušnej obrany, ktorá chráni výzbroj uloženú často v dobre opevnených podzemných bunkroch. Neviditeľné bombardéry by odštartovali z USA a palivo by dopĺňali za letu.
Americké velenie ale znepokojuje možnosť, že nebude možné zlikvidovať celý severokórejský arzenál strategických rakiet a jadrových zbraní. Niektoré z rakiet by mohli doletieť k územiu USA alebo ich spojencov. Bolo by potom na protiraketovej obrane, aby takéto zbrane zostrelili.
3. Postupné hromadenie síl k pozemnej invázii do KĽDR
Operácia by začala evakuáciou Američanov a spojencov z Južnej Kórey, čo by bola obrovská logistická akcia, ktorá by v medziobdobí poskytla čas diplomacii a sankciám. Medzitým by z Havaja aj iných regiónov ku Kórei zamierilo loďstvo a pozemné sily by pripravovali delostrelectvo, radary a ďalšiu výzbroj. Moment prekvapenia by sa vytratil, ale Kim by dostal výstražný signál.
Vojenskí experti sa však obávajú, že Pchjongjang by túto situáciu využil k presúvaniu mobilných rakiet dlhého doletu, čo by skomplikovalo ich zameranie. Kim Čong-un by mohol chápať americké prípravy ako pokus zvrhnúť jeho režim a mohol by zasadiť úder ako prvý - konvenčný alebo jadrový.
Výsledok totálnej vojny na Kórejskom polostrove by bol devastujúci, zahynuli by zrejme státisíce ľudí. A to aj v prípade, že by jadrové zbrane neboli nasadené, čo ani zďaleka nie je isté.
4. Iné možnosti
Americkí generáli sa zhodujú v názore, že vojenské riešenie krízy by bolo zložité, ťažké a nebezpečné. Prezident Barack Obama v roku 2014 nariadil kybernetický útok na severokórejský raketový program.
V nasledujúcich troch rokoch sa počet neúspechov KĽDR prudko zvýšil, aj keď nie je známe, do akej miery to bolo vplyvom amerických zásahov. Kybernetické útoky však nespomalili severokórejský program natoľko, aby odvrátili terajšiu krízu.
Americká vláda by sa mohla uchýliť aj k podvratným krokom k zmene severokórejskej vlády. Šéf CIA Mike Pompeo v júli povedal, že "pokiaľ ide o (severokórejský) režim, nájdeme snáď cestu, ako ho separovať". Rýchlo ale dodal, že sa to "nestane zajtra".