Dva dni po násilnostiach vyvolaných akciami belošských rasistov v americkom Charlottesville čelí prezident Donald Trump silnému tlaku, aby odsúdil počínanie radikálnych skupín, ktoré viedlo k smrti mladej ženy a zraneniam mnohých ľudí, informuje agentúra AP.
Univerzitné mesto v štáte Virgínia sa v sobotu stalo dejiskom najsilnejších rasistických prejavov v Spojených štátoch za dlhú dobu. Stovky belošských rasistov a neonacistov prechádzali centrom mesta za skandovania rasistických hesiel, mnohí hajlovali alebo viditeľne niesli nacistické symboly.
Keď sa dal dokopy dav miestnych ľudí, ktorí dávali najavo odpor k neonacistickej či rasistickej ideológii, došlo ku stretom. Najtragickejší okamih nastal, keď sa jeden z belošských radikálov rozbehol autom proti skupine pokojne protestujúcich ľudí a podľa svedkov s nohou na plyne rozrážal dav. Zabil pritom 32-ročnú ženu a 19 ľudí zranil.
Trump má k rasizmu blízko
Trump v doteraz jedinom verejnom komentári odsúdil násilnosti, ktoré podľa neho mali pôvod na "mnohých a mnohých stranách". Biely dom síce po prvej vlne kritiky v nedeľu spresnil, že prezidentovo odsúdenie "zahŕňa aj belošských rasistov, KKK (Ku Klux Klan), neonacistov a všetky extrémistické skupiny", sám Trump sa ale na rozdiel od viceprezidenta Mika Pencea konkrétnej zmienke o vyznávačoch belošskej nadradenosti doteraz vyhol.
Tlak na neho pritom vyvíjajú nielen tradiční zástancovia práv etnických menšín z radov opozičných demokratov či občianskych skupín, ale aj členovia jeho Republikánskej strany. "Prezident by mal jasne vystúpiť a povedať, o čo ide. Je to zlo. Je to belošský nacionalizmus," vyjadril v nedeľu názor skupiny republikánskych zákonodarcov senátor za štát Colorado Cory Gardner.
Trump nie je podľa AP terčom obvinenia z náklonnosti k belošským radikálom prvýkrát. Už počas jeho kariéry podnikateľa v realitách sa hovorilo o tom, že nechcel prenajímať byty vo svojich domoch černochom.
Potom bol dlhoročným hlasným zástancom nepravdivého tvrdenia, že sa prvý černošský prezident Barack Obama nenarodil na území Spojených štátov. V minuloročnej volebnej kampani zasa označoval mexických prisťahovalcov za zločincov a prišiel s nápadom zakázať vstup do USA moslimom.
"Posolstvo" pre spoločnosť
O rasových motívoch víkendových podujatí v Charlottesville, ktoré boli oficiálne zvolané na protest proti odstraňovaniu konfederačných symbolov, pritom svedčia aj nové zistenia prezentované americkými médiami.
FBI teraz rieši, či sa vodič vozidla James Alex Fields mohol dopustiť teroristického činu. Zatiaľ je dvadsaťročný mladík, ktorý bude prvýkrát na súde vypovedať dnes, vedľa ďalších trestných činov obvinený z vraždy.
Podľa zdrojov televízie CNN majú vyšetrovatelia dôkazy, že svoj čin naplánoval ako "posolstvo" pre spoločnosť, čo by svedčilo o jeho rasovom motíve.
Fieldsov niekdajší učiteľ pre CNN povedal, že sa už ako študent strednej školy veľmi zaujímal o Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko a že jeho postoje v rasových otázkach boli "hlboko zakorenené a radikálne".