Sto dní od svojho zvolenia stihol francúzsky prezident Emmanuel Macron splniť už niektoré predvolebné sľuby, ale tiež sa dopustil prechmatov, ktoré jeho popularite uštedrili citeľné rany. V poslednom prieskume pred týždňom jeho doterajší výkon kladne hodnotilo len 36 percent opýtaných voličov. Po rovnako dlhej dobe v úrade sa jeho predchodca François Hollande, ktorý tento rok už nemal šancu na znovuzvolenie, tešil priazni 46 percent ľudí.
Ako podotýka agentúra AFP, Macron oproti Hollandovi, ktorý v prvých troch mesiacoch volil vyčkávaciu taktiku, stihol v zrýchlenom legislatívnom konaní presadiť hneď dva významné zákony. Zákon o morálke a etike v politike, ktorý má prispieť k odstráneniu korupčného prostredia medzi zákonodarcami, a reforma pracovného práva, ktorá má spružniť podmienky na pracovnom trhu, patrili k ťažiskovým bodom jeho predvolebnej kampane. Ich rýchle uzákonenie malo ukázať, že prezident a jeho hnutie nestrácajú čas.
Došlo ale aj na kroky, ktoré mu na popularite rýchlo ubrali. Patrí medzi ne zmrazenie miezd štátnych zamestnancov, zrušenie finančných náhrad za prvý deň v pracovnej neschopnosti či zvýšenie príspevkov do sociálneho poistenia u dôchodcov s vyššími dôchodkami. A pripočíta sa k tomu i dlhé prešľapovanie okolo sľubovaného zrušenia dane z bývania pre 80 percent domácností či zníženie podpory na bývanie pre sociálne slabších.
Nepriaznivo tiež pôsobili mediálne ešte vďačnejšie kauzy, ako bola Macronova snaha prideliť osobitný štatút a právo na vlastný rozpočet manželke Brigitte ako prvej dáme krajiny, čo bolo o to pikantnejšie, že bol presadený zákon zakazujúci zákonodarcom zamestnávať rodinných príslušníkov. Proti vzniku "úradu" manželky hlavy štátu vznikla petícia, ktorú podpísalo k dnešnému dňu už viac ako 312 000 ľudí. V prípade, že ich bude pol milióna, sľúbil Macron, že svoj zámer zváži.
Mediálny humbuk tiež vyvolalo donútenie k demisii šéfa generálneho štábu armády Pierrea de Villiersa, ktorý ostro kritizoval chystané škrty v armádnom rozpočte. A do nedobrého svetla sa dostávajú komplikované Macronove vzťahy s novinármi, ktorým chce na aktuálne otázky odpovedať, až sám uzná za vhodné, a ktorí narážajú na obštrukcie prezidentovho tímu, keď ide o pokrývanie udalostí v Elyzejskom paláci či počas ciest hlavy štátu.
U nich vzbudilo na úrovni medzinárodnej diplomacie pozornosť jeho predĺžené podanie ruky s americkým prezidentom Donaldom Trumpom či kritika pomerov v Rusku v prítomnosti ruskej hlavy štátu Vladimira Putina na návšteve vo Versailles. Obrazovo výrazné Macronovo predvádzanie sa v kombinéze pilota stíhačky na jednej základni naopak vyvolalo na internetovej sociálnej sieti veľa uštipačných poznámok.
Klesajúci trend v priaznivom hodnotení 39-ročného Macrona sa prejavil aj pri vláde premiéra Edouarda Philippa, ktorá už od prvých týždňov trochu stratila tvár núteným odchodom štyroch ministrov práve kvôli nezrovnalostiam ohľadom zamestnávania príbuzných či straníkov.
Macron, ktorému nemožno uprieť usilovnosť a ostré pracovné nasadenie, už v júli varoval ministrov, aby sa sa nenechali ukolísať "pohodlím, ktoré im poskytujú dokumenty vypracované ich úradníkmi". "Ak budete takto pokračovať, za šesť mesiacov budete nuly," uviedol Macron podľa konzervatívneho denníka Le Figaro. Prezident podľa neho nenecháva svojich spolupracovníkov ani vydýchnuť, so svojimi tímami komunikuje prakticky 24 hodín denne a rozčuľuje ho, keď jeho esemesky odosielané o jednej či druhej hodine ráno zostávajú bez odpovede.
"Emmanuel Macron opúšťa dobu hájenia a vstupuje do ovzdušia, kedy musí preberať politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia," uviedol politológ Jérome Fourquet. "Riziko, pred ktorým teraz prezident stojí, je, že Francúzi postupne prechádzajú z hodnotenia 'brilantný a všetko sa mu podarí' na 'v skutočnosti je to všetko len komédia'," dodal.
Prezidenta na jeseň čaká boj o rozpočet na budúci rok, v ktorom musí nájsť ďalšie úspory vo výške 11 miliárd eur, aby spĺňal ekonomické kritériá Európskej únie. To sa môže dotknúť reforiem týkajúcich sa podpory v nezamestnanosti a dôchodkov. S príchodom jesene môže očakávať protestné akcie organizované odbormi a hlasnou radikálnou ľavicou zastúpenou v parlamente.