Od útokov na USA v roku 2001 bola tragédia v ruskom Beslane najhorším teroristickým aktom. Na rozkaz čečenského poľného veliteľa Šamila Basajeva vtrhlo prvého septembra -- v deň, keď sa začal školský rok -- do školy v severoosetskom mestečku po zuby ozbrojené komando. Zmocnilo sa takmer 1 300 detí, rodičov a učiteľov. Rukojemnícka dráma vyvrcholila do krvavého masakru a skončila nekontrolovanou prestrelkou. V telocvični, kde o hlade a smäde zadržiavali rukojemníkov, odpálili teroristi nainštalované bomby. Počet obetí sa vyšplhal nad 330. V meste takmer nebolo rodiny, ktorá by neprišla o blízkeho.
Okolo tragédie je naďalej veľa otáznikov. Ruské úrady klamali verejnosť od samého začiatku, keď podľa prvých správ bolo v škole len 400 ľudí. Nie je jasné ani to, prečo sa strhla prestrelka a či sa podarilo niektorým z teroristov ujsť. Na rozdiel od USA, kde útoky z 11. septembra vyšetrovala nezávislá komisia zriadená na žiadosť Kongresu Bielym domom, nemohla ruská parlamentná komisia predvolať vysokých predstaviteľov krajiny. Prvú etapu vyšetrovania ukončila pritom rekordne rýchlo -- za mesiac.
Ruský prezident Vladimir Putin si po teroristických útokoch v Beslane upevnil moc rozsiahlymi zmenami vo volebnej legislatíve a politickom usporiadaní krajiny.
Len riešenie konfliktu v nepokojnom Čečensku je v nedohľadne. Pritom je práve situácia v kaukazskej republike považovaná za rozbušku. Napriek prezidentovým tvrdeniam sa však nenormalizuje, armáda je korumpovaná a žije podľa vlastných zákonov. Zosnovateľa teroristického útoku -- poľného veliteľa Šamila Basajeva, sa Rusom doteraz nepodarilo chytiť, a to na vlastnom území.