Trasu cez ľadový arktický príkrov Severnej cesty zvládol za 19 dní, teda o tridsať percent rýchlejšie, než pri bežne využívanej plavbe cez Suezský prieplav.
Moderný tanker bol od začiatku projektovaný pre pohyb v arktických vodách. Slúžiť má v budúcnosti pre dopravu zemného plynu z polostrova Jamal. Projekt na ťažbu dlhodobo podporujú ruské politické špičky vrátane Vladimira Putina.
Na svojej poslednej ceste tanker využil aj špeciálne prvky, ktoré nahrádzajú inak bežne používanú eskortu ľadoborcov. Plavidlo tak dokáže preraziť ľad až s hrúbkou 1,2 metra.
Vzrušujúce zistenie
"Plavba bola veľmi rýchla. Hlavne ak prihliadneme na to, že sme nepoužili ľadoborec. Je pre nás vzrušujúce vedieť, že môžeme túto trasu využívať po celý rok," povedal portálu The Guardian Bill Spears, hovorca spoločnosti Sovcomflot, ktorá tanker vlastní.
Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že zvýšená prevádzku v arktických vodách môže v budúcnosti poškodiť tunajší krehký ekosystém. Rekordnú cestu tankera navyše považujú za ďalší dôkaz zhubného vplyvu globálneho otepľovania na miestny ľadový príkrov.
Sovcomflot však s kritikou nesúhlasí. Firma argumentuje tým, že jej moderný tanker môže na pohon využívať aj transportovaný zemný plyn a znížiť tak škodlivé emisie o desiatky percent. Severná arktická cesta je pre konvenčné dopravné plavidlá po väčšinu roka uzavretá. Preplávať sa tu dá za sprievodu ľadoborcov len počas najteplejších štyroch mesiacov v roku.
Nasadenie moderných tankerov, ktorých chce firma Sovcomflot do Arktídy vyslať pätnásť, toto dopravné okno rozširuje v podstate na celý rok.
Investícia do budúcnosti
Ruská vláda odhaduje, že do roku 2020 záujem o dopravu touto oblasťou vzrastie až desaťnásobne, uvádza agentúra TASS. "V uplynulých rokoch sme zaznamenali stabilný rast v doprave cez túto oblasť. Vždy ju však komplikoval ľad. Teraz môžeme klientom ponúknuť výrazne rýchlejšiu alternatívu, než je doprava cez Suez. Pokles nákladov na dopravu bude rapídny," vysvetľuje Spears.
Podľa oceánografa Simona Boxalla z univerzity v britskom Southamptone je postup dopravných spoločností logický, rovnako ako konštruovanie plavidiel, ktoré sú schopné zvládnuť náročnú plavbu Severnou cestou. "Aj keby sme dnes prestali vypúšťať všetky skleníkové plyny, topenie arktického ľadu sa pravdepodobne nespomalí," vysvetľuje.
Plavba tak môže byť v nasledujúcich rokoch výrazne jednoduchšia a dostupnejšia. Práve ľadový príkrov Arktídy a Antarktídy globálnym otepľovaním trpí najviac. Ukazuje to pohľad na štatistiky. Antarktická ľadová pokrývka je o 6,3 percenta pod dlhodobým priemerom z rokov 1981 až 2010. Ide o druhú najnižšiu zaznamenanú hodnotu od začiatku meraní pred štyridsiatimi rokmi. V Arktíde je ľadová pokrývka o 7,5 percenta pod priemerom.
