Rokovania o konečnom statuse Kosova by sa mali vyriešiť do konca tohto roka. Aspoň tak si to želá medzinárodné spoločenstvo. Zaznievajú dokonca optimistické hlasy, že sa to konštruktívnym dialógom Prištiny a Belehradu podarí. Dialóg by sa mal začať pod vedením zvláštneho vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho už na budúci týždeň. Zástupcovia Kosova a Srbska a Čiernej Hory však takýmto prozaickým optimizmom neoplývajú.
Tvrdé vyhlásenia
Ešte začiatkom decembra boli v nespokojnej juhosrbskej provincii polovojenské sily kosovských Albáncov pripravené bojovať za nezávislosť násilím, dokonca aj proti "okupantským (medzinárodným) silám". V utorok hrozbu zopakovali. Priština pritom trvá na úplnej, prípadne podmienečnej nezávislosti.
"Rozhovory sa nebudú týkať toho, či Kosovo má alebo nemá zostať súčasťou Srbska, pretože to určuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Témou bude decentralizácia," tvrdí hlavný poradca srbského prezidenta Aleksandar Simič.
Budúcotýždňové rozhovory sa skutočne zamerajú na decentralizáciu. Kosovo totiž malo podľa pôvodného plánu ešte pred začatím rokovaní splniť základné demokratické štandardy, najmä právo zákona a ochranu menšín v Kosove, čo sa zatiaľ nepodarilo. Na zlé postavenie srbskej menšiny upozorňuje najmä Európska únia a pripúšťajú to napokon aj kosovskí lídri. Zvláštny vyslanec generálneho tajomníka OSN a šéfa Misie OSN v Kosove (UNMIK) Soren Jessen Petersen však upozorňuje, že ústava už poskytuje miesta pre predstaviteľov srbského obyvateľstva vo vláde a v tamojšom parlamente, čo "Srbi zatiaľ nevyužili".

Balkánske nástrahy
Srbi, ktorí považujú Kosovo a Metohiju za kolísku svojej pravoslávnej kultúry (hoci tam už žije prevaha albánskeho obyvateľstva vyznávajúceho islam), od začiatku hovoria o princípe "viac ako autonómia a menej ako nezávislosť". Kosovo je totiž podľa spomínanej rezolúcie BR OSN č. 1244 z roku 1999 formálne stále súčasťou federácie Srbska a Čiernej Hory, aj keď rezolúcia za dočasného správcu provincie určila OSN.
Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana bude veľmi ťažké neporušiť konečným riešením stabilitu na Balkáne. Vyhlásenie nezávislosti bez splnenia právnych podmienok by pritom bolo aj podľa premiéra Bosny a Hercegoviny Adnana Terziča hrozbou pre vývoj na Balkáne. Otázne pre kosovský rokovací maratón je však aj samotné referendum v Čiernej Hore, ak by sa obyvatelia vyslovili za odtrhnutie od Srbska skôr, než sa rokovania o konečnom statuse Kosova ukončia.

Ahtisaariho recept
Kým Spojené štáty, ktoré sú súčasťou šesťčlennej kontaktnej skupiny pre Kosovo, sú najviac naklonené nezávislosti Kosova, ostatní členovia hovoria skôr o akejsi podmienečnej nezávislosti. Patovú situáciu si uvedomuje aj Ahtisaari, ktorý prišiel so svojím receptom. Práve on ako prvý zaviedol pojem obmedzenej suverenity pre Kosovo. Dokonca už požiadal právnych expertov, aby sa na túto možnosť pozreli z hľadiska medzinárodného práva.
Už teraz je však zrejmé, že obmedzená suverenita narazí na existujúcu rezolúciu z roku 1999, ktorá obsahuje základné princípy riešenia, a to zachovanie územnej celistvosti Srbska a Čiernej Hory a širokú autonómiu pre Kosovo. Keďže však konečné riešenie statusu Kosova pôjde pred BR OSN, môže sa stať, že sa prijme aj nová rezolúcia. Je otázne, či oslabí alebo od základov zmení znenie tej predchádzajúcej. Ak Kosovo získa nezávislosť, ako o nej už uvažuje aj Petersen, bude to precedens, ktorý nemusí, ale môže zdramatizovať vývoj v iných oblastich, najmä kaukazských krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

Kosovská realita
"Kosovská delegácia chce už budúci týždeň prísť na rokovania s účtom s dlhým výpisom škôd, ktoré za roky vojny spôsobil Belehrad," uviedla srbská rozhlasová stanica B92. Belehrad má Prištine zaplatiť za antialbánsku diskrimináciu na trhu zamestnanosti, splácania zahraničného dlhu a investícií. Faktom však je, že juhosrbská provincia je aj od vojny, keď sa už dostala pod protektorát OSN, závislá len od srbskej pomoci. Kosovo má staré dlhy voči MMF a Svetovej banke vo výške 1,4 miliardy dolárov, ktoré spláca Srbsko ročne vo výške 250 miliónov dolárov. Napriek tomu, že polovica obyvateľstva je pod vekovou hranicou 25 rokov, čo je najmladšia pracovná sila v Európe, 60-percentnou nezamestnanosťou si Kosovo udržuje druhý európsky prím, a to najvyššiu mieru nezamestnanosti. Väčšina obyvateľstva pracuje pre tieňovú ekonomiku. Hoci má Kosovo bohaté nerastné zdroje najmä v Trepči, kde sú zásoby asi 17 miliárd ton uhlia, chýbajú investície. Zahraniční investori krajinu obchádzajú pre neexistujúcu právnu základňu a nevyjasnené majetkové práva jednotlivých firiem. Experti odhadujú, že ekonomika by mala tento rok vzrásť o 2,3 percenta.