V televíznom prejave odsúdila akékoľvek porušovanie ľudských práv a uviedla, že jej vláda je pripravená začať s preverovaním rohingských utečencov, aby sa mohli vrátiť. Podľa agentúry Reuters však nekomentovala vojenské operácie v problematickom mjanmarskom štáte Arakan.
"Budeme stíhať všetkých, ktorí konajú v rozpore so zákonmi našej krajiny a porušujú ľudské práva, bez ohľadu na ich vieru, rasu či politickú príslušnosť," vyhlásila držiteľka Nobelovej ceny za mier. Organizácia Spojených národov či Amnesty International označujú dianie okolo Rohingov za etnickú čistku zo strany mjanmarskej armády, Su Ťij na možných vinníkov krízy neukázala.
"Sme znepokojení tým, že toľko moslimov prekračuje hranice s Bangladéšom. Chceme zistiť, prečo sa tento exodus vyskytuje," povedala v prejave v angličtine. "Hlboko sme sympatizovali s utrpením všetkých tých, ktorí boli do tohto konfliktu vtiahnutí," povedal Su Ťij. Dodala, že od 5. septembra na západe Mjanmarska neexistujú ozbrojené konflikty, dokonca ani tu vojaci nevykonávajú čistice operácie.
Organizácia Amnesty International ihneď reagovala vyhlásením, že mjanmarská vodkyňa strká hlavu do piesku, pretože úlohu armády v etnickej čistke dokladajú "nespochybniteľné dôkazy". Ľudskoprávne organizácie tvrdia, že mjanmarská armáda a budhistické ozbrojené skupiny vedú kampaň s cieľom vyhnať z krajiny moslimské obyvateľstvo. Vojenská vláda odmieta tento výklad a tvrdí, že zasahuje len proti rebelom, ktorí v auguste zaútočili na policajné stanice a vojakov.
Uvedený návrat rohingských utečencov je pravdepodobne veľmi problematický, keďže ich Mjanmarsko považuje za nelegálnych prisťahovalcov a neumožňuje im získať občianstvo. Su Ťij dnes povedala, že osoby so statusom utečencov budú bez problému prijaté, čím odkazovala na dohodu s Bangladéšom z roku 1993. Podľa Reuters sa ale v minulosti po komplikovanom preverovacom procese mohol vrátiť len malý počet osôb.
Mnoho západných diplomatov privítalo reč mjanmarskej líderky, ktorá povedala, že jej krajina je "odhodlaná obnoviť mier". Niektorí však vyjadrili pochybnosti. "Musíme jej slová brať tak, ako sme ich počuli. Ale nikto z nás pochopiteľne nevie, čo sa tam naozaj deje," povedal pracovník Detského fondu OSN (UNICEF) pre Mjanmarsko Paul Edwards.
Viac ako 410 000 moslimských Rohingov utieklo z Mjanmarska od 25. augusta, čo je viac ako tretina populácie v krajine. Väčšina utečencov sú deti. Mnohí ľudia nedávno kritizovali postoj Su Ťij k utrpeniu v jej krajine a žiadali, aby jej bola Nobelova cena za mier odobratá. Západ dlho Su Ťij vyzdvihoval za jej úlohu pri prechode Mjanmarska z vojenskej junty k demokracii.
Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z vypaľovania rohingských dedín, stovky ktorých sú teraz opustené. "Toto je najhoršia kríza v dejinách Rohingov," povedal agentúre AP Chris Lewa, zakladateľ iniciatívy Arakan Project, ktorý sa usiluje o zlepšenie životných podmienok pre moslimskú menšinu. "Bezpečnostné zložky pália dediny jednu za druhou, postupujú veľmi systematicky. A stále to pokračuje," povedal Lewa.
Šéf misie OSN, ktorá skúma situáciu v Mjanmarsku, dnes požiadal o viac času pri vyšetrovaní obvinení z masového zabíjania, mučenia, sexuálneho násilia, použitia mín a pálenia osád. Chce, aby vyšetrovanie bolo predĺžené o ďalších šesť mesiacov do septembra 2018. "Pôjdeme tam, kam nás zavedú dôkazy," uviedol predseda misie Marzuki Darusman. Mjanmarský veľvyslanec pri OSN v reakcii uviedol, že vyšetrovanie "nepredstavuje užitočný postup".