Vládnuca pravica, ale aj opoziční socialisti, preto robia všetko možné, aby tento trend zvrátili. Rozhodujúcu rolu v tom, samozrejme, zohrávajú médiá a najmä televízia.
Stanica France 2 plánovala minulý týždeň do svojej relácie Sto minút na presvedčenie pozvať predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosu. Na tlak "zhora" však nakoniec dve hodiny vysielacieho času dostal predseda vládnucej strany Zväz pre ľudové hnutie (UMP) Nicolas Sarkozy. Bývalý minister vnútra a financií je jedným z najpopulárnejších francúzskych politikov, a tak vláda verila, že jeho slová by mohli zavážiť v prospech euroústavy a zmeniť názory väčšiny Francúzov. Sarkozy však využil televízne vystúpenie úplne inak.
Prezidenta sa nebojí
Sarkozy, ešte ako minister vnútra, začal už pred dvoma rokmi vystrkovať rožky a dráždiť prezidenta Chiraca. Začal totiž odkrývať svoje ambície stať sa budúcim francúzskym prezidentom. Veď Chirac je v Elyzejskom paláci už druhé funkčné obdobie a v roku 2007, keď budú ďalšie voľby, bude mať už 74 rokov. Sarkozy v roku 2003 tiež v relácii Sto minút na presvedčenie povedal, že každé ráno pri holení myslí na rok 2007. Tým sa začalo ťažko skrývané nepriateľstvo medzi mladým ambicióznym politikom a starnúcim prezidentom. Pretlačenie Sarkozyho do minulotýždňových "sto minút" sa vláde nevyplatilo. Namiesto vychvaľovania euroústavy hovoril o tom, čo by sa mohlo stať pri ďalších voľbách hlavy štátu.
Pred televíznymi kamerami označil za pochopiteľné, že UMP bude mať svojho vlastného prezidentského kandidáta, a to aj vtedy, keby sa o funkciu po tretí raz uchádzal súčasný nájomca Elyzejského paláca. "V republike platí, že výber je na Francúzoch," uviedol Sarkozy. Predseda UMP okrem toho vyslovil názor, že by sa mala zmeniť ústava tak, aby jedna osoba mohla vykonávať najvyššiu funkciu iba dvakrát za sebou. Jedným dychom však dodal, že podľa francúzskeho práva sa zákony neuplatňujú so spätnou platnosťou, a tak by sa táto zmena v prípade schválenia nevzťahovala na Chiraca.
Rozbíja pravicu
Chiracov tábor reagoval na Sarkozyho "drzé" vyjadrenia zdržanlivo. Nevraživosť medzi oboma pravicovými lídrami, ktorú médiá s chuťou rozpitvávajú, sa prezidentovi prívrženci snažia čo najviac zľahčovať. Minister vnútra Dominique de Villepin šéfovi UMP vytkol, že už teraz sa trasie za tým, čo bude o dva roky. "Treba byť trpezlivý," uviedol de Villepin, je to ako pri automobilových pretekoch, "netreba sa hnať dopredu príliš skoro, lebo sa môže zavariť motor". Najviac sa obul do Sarkozyho predseda Národného zhromaždenia Jean-Louis Debré. "Je ozajstným problémom, keď vo väčšinovom systéme šéf väčšinovej strany neustále kritizuje vládu a prezidenta, ktorých by mal podporovať," povedal Debré.
Chirac v ohrození
Sarkozyho ambície nemajú pre Chiraca iba politický, ale aj osobný rozmer. Situácia v neogaullistickom pravicovom prúde, ktorý v 70. rokoch sám založil, sa mu začína vymykať s rúk. To by mohlo viesť až k úplnému rozkolu v doteraz ako-tak jednotnom pravicovom tábore. Ide však o viac. Prezidentský úrad je pre Chiraca jedinou ochranou pred začiatkom vyšetrovania či dokonca trestného stíhania v súvislosti s viacerými korupčnými aférami. Niekoľkí jeho spolupracovníci, vrátane expremiéra Alaina Juppého, doplatili na vernosť Chiracovi a boli odsúdení za nekalé financovanie niekdajšej neogaullistickej strany Združenie pre republiku, predchodkyne UMP. Vyšetrujúci sudcovia, ktorí majú vo Francúzsku veľkú moc, by sa radi na mnoho vecí spýtali priamo niekdajšieho ministra, premiéra, starostu Paríža, teda dnešného prezidenta. Bráni im v tom však ústava - podľa nej francúzsky prezident nemôže predstúpiť pred sudcov ani ako svedok. Bohužiaľ, dodáva Elyzejský palác. Preto má Chirac eminentný záujem, aby sa v kresle udržal čo najdlhšie.