Európska rada sa v uplynulých dvoch dňoch zaoberala svojou štandardnou agendou, a preto nie je prekvapením, že lídri členských krajín EÚ otvorili vzájomné rozhovory témou migrácie, uviedol v piatok slovenský premiér Robert Fico na tlačovej konferencii po skončení summitu v Bruseli.
Lídri EÚ venovali podľa neho v rozhovoroch osobitnú pozornosť najmä migračnej trase cez Stredozemné more. Skonštatovali pritom, že za uplynulé obdobie došlo k poklesu počtu migrantov na tejto ceste, avšak aj v tomto roku ich počet už dosiahol 100.000, a preto netreba podliehať "prehnanému optimizmu".
"To sú obrovské čísla. Preto zostáva absolútnou prioritou Európskej únie ochrana vonkajších hraníc a spolupráca s tretími krajinami pri realizácii návratov a riešení príčin migrácie," povedal Fico.
Slovensko kvóty odmieta
Slovensko migračné kvóty rezolútne odmieta, v pomoci krajinám, odkiaľ migranti pochádzajú, je však podľa Fica solidárne.
Do zvereneckého fondu pre Afriku už prispelo sumou 600-tisíc eur a vláda zvažuje, že poskytne ďalší mimoriadny príspevok vo výške milión eur.
Potrebuje totiž podľa predsedu vlády financovať ďalšie projekty v Líbyi, keďže tá je pre migrantov určitým "nástupišťom", odkiaľ sa vydávajú na ďalšie cesty.
"Naďalej platí aj to, že máme záujem v rámci V4 ponúkať krajinám, ktoré majú najväčšie problémy, v tomto prípade je to najmä Taliansko, svoju pomoc," povedal premiér a dodal, že pokiaľ v krátkom čase dôjde v tomto smere k zmysluplnej dohode, mohla by byť Vyšehradská štvorka v koordinácii s EÚ "zodpovedná za konkrétny projekt v niektorej z krajín, odkiaľ migranti vychádzajú".
Fico ocenil, že na summite sa nehovorilo o povinnom zavádzaní kvót, ale naopak lídri sa dohodli na tom, že reforma azylovej politiky EÚ by mala byť v základných politických črtách "dohodnutá konsenzuálne", a to v prvej polovici roka 2018.
Zdôraznil však, že postoj SR v tejto otázke je principiálne stále taký, že "žiadne povinné kvóty neprichádzajú do úvahy". Slovensko podľa neho týmto urobilo "mimoriadne správne rozhodnutie", vďaka čomu je stále "bezpečnou krajinou", v ktorej sa nemusíte báť večer vyjsť von.
Podľa Fica sa zároveň v západnej Európe momentálne "objavuje veľa ľudí, ktorí hovoria, že uvažujú o prechode do krajín V4". Deje sa tak podľa neho preto, že títo ľudia vnímajú, že sa im znižuje kvalita života "po tom, ako boli otvorené hranice pre státisíce migrantov, ktorí dnes doslova obťažujú život v týchto krajinách".
"Zdá sa, že si všetci uvedomujú, že povinné kvóty nefungujú, nefungovali a vôbec nie sú riešením. Riešením je inštitút takzvaných kompaktov s tretími krajinami, dôsledná ochrana vonkajších hraníc Schengenu. To, čo sme na samom začiatku tvrdili, a som veľmi rád, že prichádza na naše slová," skonštatoval premiér.
Riešil sa zmysel projektu
Zdôraznil, že svoj špecifický postoj v migračnej a azylovej politike prezentovali predstavitelia V4 predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi na stredajšom spoločnom pracovnom stretnutí.
V4 podľa Fica nie je nadšená ani z návrhov na zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach Schengenu, ktorý považuje za "jeden z najúspešnejších projektov v EÚ" pre bežných ľudí aj podnikateľov. Zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach však podľa jeho slov spôsobuje, že ľuďom následne pripadá otázny celý zmysel tohto projektu.
"My chceme zdôrazniť líniu, ktorá bola dohodnutá už na historickom bratislavskom summite, že program 'Back to Schengen', teda návrat k plnému Schengenu, by mal byť naplnený do konca tohto roka. Obávam sa však, že ten tlak na vnútorné kontroly je pomerne veľký a budeme s tým musieť ešte nejaký čas aj žiť," uzavrel.