Ratifikácia rusko-estónskej dohody o hraniciach medzi oboma štátmi sa začiatkom tohto týždňa opätovne nepodarila. Dôvodom je odporúčanie ruského ministerstva zahraničných vecí poslancom dumy, aby dohodu neschválili.
Predstavitelia oboch štátov dokument podpísali ešte v máji. Príčinou ruského odmietnutia ratifikácie je dodatočný protokol, ktorý minulý týždeň tesnou väčšinou prijal estónsky parlament. V ňom tento malý pobaltský štát trvá na tom, že v roku 1940 Sovietsky zväz Estónsko okupoval. V dodatku sa estónski poslanci odvolávajú na mierovú zmluvu z roku 1920, v rámci ktorej sa sovietske Rusko a Estónsko, ako aj Lotyšsko dohodli na línii vzájomných hraníc. Ruská historiografia však okupáciu odmieta, Moskva dodnes hovorí o dobrovoľnom pristúpení pobaltských štátov k Sovietskemu zväzu.
Schválením protokolu, ktorý presadila estónska nacionalistická Vlastenecká únia, Estónci nasledovali príklad Lotyšska zo začiatku tohto roka. V dôsledku prijatia podobného dodatku sa lotyšsko-ruskú zmluvu ani nepodarilo podpísať.
Neexistencia jasnej hraničnej línie sa v Estónsku dotýka územia v blízkosti mesta Sees Peikus, s veľkosťou asi 2 000 štvorcových kilometrov. V Lotyšsku je sporných 1 300 štvorcových kilometrov. Ani v jednom prípade nejde o hospodársky významné územie; pre malé pobaltské štáty je to však očividne otázka sebavedomia.
Termín prípadného obnovenia bilaterálnych rozhovorov zatiaľ nie je známy. Pravda, dodatky sú sporné aj v oboch pobaltských krajinách. Lotyšská prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová protokol označila za zbytočný a vyzvala vládu, aby presadila korekciu. Rozčarovanie nad prijatím dokumentu neskrýva ani estónsky prezident Arnold Rüüttel.
Dnešný stav zaťažuje aj vzťahy medzi Bruselom a Moskvou, keďže východné hranice Estónska i Lotyšska sú súčasne vonkajšími hranicami Európskej únie. (hn/gaf)