Pre časť Saudov je korunný princ Muhammad bin Salmán progresívnym mužom, ktorý sľúbil odstrániť extrémny islam v krajine, iní sa obávajú jeho reforiem. Podľa expertov princ víkendovými čistkami mieril nielen proti korupcii, ale aj proti opozícii. Tým si zabezpečil následníctvo na tróne a vytvoril podmienky pre presadenie svojich vízií.
Korunný princ Muhammad bin Salmán cez víkend spustil protikorupčnú čistku, ktorá vyústila v zadržanie jedenástich saudských princov a desiatok politikov. Zasiahla aj do najvyšších miest; zatknutý bol miliardár princ Valíd bin Talál a z funkcie bol zosadený veliteľ Národnej gardy princ Mutab bin Abdalláh. Ten nielenže riadil po armáde najmocnejšiu silu v krajine, bol tiež človekom, ktorý mohol vďaka svojmu pôvodu vzniesť požiadavku na následníctvo na saudskom tróne.
Muhammad bin Salmán sa tak zbavil potenciálnej konkurencie v zložitej spleti rodinných vzťahov saudskej monarchie. Už v lete bol totiž od moci odstavený Muhammad bin Najíf, ktorý do tej doby viedol ministerstvo vnútra a bol oficiálnym nástupcom 81-ročného súčasného saudského kráľa Salmána bin Abdula al-Azíza; v nástupníctve ho nahradil práve Muhammad bin Salmán, ktorý zastáva aj funkciu ministra obrany. Ovláda tak v súčasnosti prakticky celý bezpečnostný aparát v krajine.
Že ide skôr o boj o moc, než o odstránenie korupcie, si všímajú aj experti. Podľa niektorých je cieľom odstrániť opozíciu voči korunnému princovi a uistiť sa, že práve on bude nástupcom starnúceho kráľa. Už v septembri bolo zadržaných niekoľko desiatok oponentov saudskoarabských vládcov - medzi nimi duchovní, intelektuáli aj aktivisti, podotýka ČTK.
Kontroverzné reformy
Nejde však len o následníctvo. Salmán počas svojej cesty na výslnie začal presadzovať kontroverzné reformy, ktoré mu v ultrakonzervatívnom kráľovstve priniesli veľa odporcov. Aby ich mohol presadiť, potrebuje 32-ročný princ nielen zredukovať opozíciu, ale aj zvýšiť svoj vplyv v kľúčových inštitúciách štátu.
"Celé je to o konsolidácii moci a o frustrácii z toho, že reformy nepostupujú dostatočne rýchlo," cituje agentúra Reuters nemenovaného ekonóma v jednej z bánk pôsobiacej v oblasti. "Vlna zatýkania môže znamenať, že sa princ Muhammad namiesto hľadania spojencov snaží dostať pod pevnú kontrolu vládnucu rodinu, armádu a Národnú gardu. Aby sa postavil opozícii voči jeho reformám a vojne v Jemene, ktorá podľa všetkého narastá v radoch kráľovskej rodiny i armády," povedal analytik James Dorsey zo singapurskej Školy pre medzinárodné štúdiá.
Podľa experta na bezpečnosť Franka Gardnera ide pre Saudskú Arábiu o politické zemetrasenie. "Korunný princ odstránil poslednú prekážku v dosiahnutí totálnej kontroly nad najbohatším producentom ropy na svete," píše v komentári pre stanicu BBC. Podľa neho je princ obľúbený medzi mládežou, ale nie tak u starších Saudov, ktorí nie sú zvyknutí na náhle zmeny.
"Ale jeho podporovatelia chvália jeho snahu o modernizáciu krajiny a po dekádach vlád starých mužov vítajú čerstvú víziu od človeka, ktorý by mohol byť kráľom nasledujúcich päťdesiat rokov," dodáva.
Progresívny politik a vyzývateľ radikálneho islamu
Muhammad bin Salmán sa narodil 31. augusta 1985. Získal bakalársky titul na univerzite v Rijáde, potom pracoval v niekoľkých štátnych inštitúciách. V roku 2009 sa stal špeciálnym poradcom svojho otca Salmána bin Abd al-Azíza, ktorý bol v tom čase guvernérom Rijádu a v roku 2015 vo svojich 79 rokoch nastúpil za zomrelého Abdulláha bin Abdula Azíza na kráľovský trón. Svojho syna potom menoval ministrom obrany a neskôr i svojim nástupcom.
Prvým krokom vo funkcii ministra bolo začatie vojenskej kampane v Jemene v marci 2015. Cieľom bolo zakročiť proti šiitskym povstalcom, ktorí z krajiny vyhnali prezidenta Abdara Rabbú Mansúr Hádího. Povstalcov naopak podporuje hlavne šiitsky Irán, najväčší rival Saudov v islamskom svete. Salmán má k Iránu jednoznačne kritický postoj. V máji napríklad povedal, že Irán sa usiluje o získanie kontroly nad islamským svetom a šírenie šiitskej doktríny.
Inak obľúbený Salmán je za jemenské dobrodružstvo často kritizovaný, pretože sa postup v tejto veci dostal do slepej uličky. V Jemene, najchudobnejšej arabskej krajine, navyše prepukla aj vinou Saudskej Arábie humanitárna kríza, ktorá silne dopadla na civilistov.
Ešte pred pár rokmi poznal pritom princa Salmána málokto. Až v júni 2017 kráľ svojho syna menoval svojim nástupcom a ten začal meniť niektoré zo zavedených poriadkov. Bol to práve on, kto sa zasadil za zrušenie zákazu riadenia pre ženy. Západnou optikou ťažko pochopiteľný zákaz má pritom silnú podporu v kruhoch ultrakonzervatívnych klerikov.
Duchovný Sálih Luhajdán napríklad tvrdil, že riadenia auta škodí ženským vaječníkom, a preto je tento zákaz v poriadku. Kazateľ Saad al-Hijri zase hlásal, že ženy majú oproti mužom štvrtinový mozog, kvôli čomu by autá riadiť nemali. Al-Hijrimu bola za tieto výroky zakázaná činnosť. Aj to naznačuje, že v krajine dochádza k určitému posunu nielen vo vzťahu k ženským právam, ale aj k radikálnym vykladačom islamu.
Na konci októbra Muhammad bin Salmán sľúbil, že sa kráľovstvo vráti k umiernenému a tolerantnému islamu. Vyhlásil tiež boj islamskému extrémizmu. "Nestrávime ďalších tridsať rokov našich životov ústupkami voči extrémistickým nápadom, ale okamžite tieto ideológie zničíme," vyhlásil neobvykle tvrdo korunný princ, podľa ktorého Saudská Arábia opustila umiernený islam v roku 1979. Tak ostré odsúdenie ultrakonzervatívnych kruhov pritom do tej doby z úst člena kráľovskej rodiny nezaznelo .
Súdnictvo Saudskej Arábie sa pritom stále riadi islamským právom šaría. Sudcovia sú duchovní a väčšinou najkonzervatívnejší zástancovia výkladu islamu, ktorý prehrešky proti viere trestá smrťou. Opakovane je krajina tiež kritizovaná z financovania islamistov v zahraničí a z šírenia netolerantnej a radikálnej formy islamu - wahhábizmu.
Ekonomická výzva: Zbaviť sa závislosti na exporte ropy
Korunný princ sa do krajiny snaží nalákať zahraničných turistov. Obmedzil štátne výdavky v niektorých častiach ekonomiky a plánuje veľký rozpredaj štátneho majetku. Z veľkej časti je to reakcia na pokles cien ropy na svetových trhoch a snaha nasmerovať ekonomiku tak, aby bola na príjmoch z predaja ropy menej závislá.
Pred časom odhalil ďalekosiahly plán na zmenu v ekonomickej a sociálnej oblasti - Víziu 2030. Jeho súčasťou je napríklad čiastočná privatizácia štátnej ropnej firmy Aramco, zníženie nezamestnanosti či obmedzenie byrokracie.