Sýrska delegácia oznámila v utorok na práve prebiehajúcej konferencii OSN o zmene klímy v nemeckom Bonne svoj zámer prijať parížsku Parížsku klimatickú dohodu z roku 2015. Jedinou krajinou, ktorá sa tak aktuálne stavia proti dohode, sú Spojené štáty americké, informovala agentúra DPA.
Cieľom dohody je zaistiť, aby globálna teplota nestúpla o viac než dva stupne a ideálne nie o viac než 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej úrovni.
Sýrska delegácia oznámila svoj zámer pripojiť sa k dohode počas pracovného stretnutia so zástupcami mimovládnych organizácii, ktoré sa konalo v utorok na bonnskej konferencii COP 22. Médiám to následne povedali účastníci tohto stretnutia, sekretariát konferencie však takúto informáciu doposiaľ oficiálne nepotvrdil.
"Je mimoriadne potešujúce, že Sýria práve oznámila, že sa pridá k Parížskej klimatickej dohode... Tvárou v tvár ničivej klimatickej zmene svet prejavuje jednotu," uviedla Sabine Minningerová, ktorá na konferencii zastupuje nemeckú humanitárnu organizáciu Brot für die Welt (Chlieb pre celý svet).
Parížska klimatická dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Vtedy sa k nej nepripojili len Nikaragua a Sýria, pričom Nikaragua svoj odmietavý postoj obhajovala tvrdením, že je pre ňu dohoda až príliš mäkká. Medzičasom už k dohode pristúpila a sama robí v boji so zmenou klímy viac než požaduje samotná dohoda.
USA sa k dohode síce pripojili, no prezident Donald Trump v júli oznámil, že ak v nej nedôjde k zásadným zmenám, tak od nej Spojené štáty odstúpia. Proces odstúpenia od dohody sa nemôže zavŕšiť pred rokom 2020.
Zaujímavým paradoxom pritom je, že významným stresorom, ktorý pôvodne prispel k rozdúchaniu konfliktu v Sýrii, bola podľa odborníkov (napr. v tejto štúdii Americkej akadémie vied) práve zmena klímy. Krajina pred jej prepuknutím trpela najväčším suchom za takmer tisíc rokov. To vo svojich dôsledkoch viedlo k masívnym sociálnym pnutiam, čo prispelo k vzniku konfliktu.