Požadovať reparácie po Nemecku za jeho počínanie v Poľsku za 2. svetovej vojny je pre Varšavu vecou cti. Povedal to šéf vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński.
V septembri právni experti poľského parlamentu konštatovali, že Varšava má právo reparácie po Nemecku vyžadovať, hoci poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski naznačil, že vznesenie takejto požiadavky bezprostredne nehrozí a že vec je najskôr potrebné podrobiť analýze, pripomína agentúra Reuters.
Poliaci nič nedostali
Tému reparácií v posledných mesiacoch znovu oživila euroskeptická PiS. Po rokoch zlepšovanie vzťahov medzi Poľskom a Nemeckom tak opäť hrozí zosilnenie napätia medzi susednými krajinami.
"Francúzi dostali zaplatené, Židia dostali zaplatené, mnohé ďalšie národy dostali zaplatené za straty, ktoré utrpeli za 2. svetovej vojny. Poliaci nič nedostali," posťažoval si Kaczyński.
Ide o česť
"Nejde len o hmotné prostriedky. Ide o naše postavenie, našu česť ... A toto nie je divadlo. To je naša požiadavka, úplne vážna požiadavka," dodal Kaczyński, ktorý celú diskusiu o reparáciách zahájil koncom júla.
Počas 2. svetovej vojny bolo zabitých na šesť miliónov Poliakov, vrátane zhruba troch miliónov Židov. Varšava bola v roku 1944 prakticky zrovnaná so zemou po potlačení povstania, počas ktorého zahynulo na 200-tisíc civilistov.
Majú nárok
Taktiež poľský prezident Andrzej Duda tento týždeň vyhlásil, že otázka nemeckých reparácií za vojnové škody "nebola formálne uzavretá". Duda argumentoval, že taliansky súd nedávno rozhodol, že nemecká vláda má odškodniť rodiny 128 obetí masakry, spáchanej nacistami v novembri 1943 v obci Roccaraso.
Experti poľského parlamentu v septembri dospeli k záveru, že Poľsko má právo na nemecké reparácie a že tento nárok nevyhasol, ani nebol premlčaný. Opačný názor majú odborníci spolkového snemu, podľa ktorých sú poľské nároky neopodstatnené.
Poliaci sa nároku niekoľkokrát vzdali
Z nemeckej strany znejú argumenty, že Poľsko sa nárokov na reparácie a odškodnenie v minulosti opakovane zrieklo: najprv v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí zmluvy o nemeckom uznaní poľskej západnej hranice na Odre a Nise, ako aj pri potvrdení poľskej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, kedy Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov.
Poľský parlament ale tvrdí, že vyhlásenie poľskej vlády z roku 1953 o vzdaní sa reparácií bolo v rozpore s ústavou a bolo urobené iba na nátlak Sovietskeho zväzu. Navyše sa vraj týkalo len bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá vznikla v roku 1949 v sovietskej okupačnej zóne a bola súčasťou východného komunistického bloku.