Ako adaptovať sociálne systémy na globalizáciu - tak nad tým by si dnes v zámku Hampton Court pri Londýne mali lámať hlavy lídri Európskej únie. Ide o prvé stretnutie európskych šéfov od júnového neúspešného summitu, na ktorom sa nedokázali dohodnúť na rozpočte na roky 2007 až 2013. Aj preto mnohých predstaviteľov bude viac ako diskusia o potrebe sociálnych a ekonomických reforiem zaujímať finančný rámec pre úniu. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, sú netrpezlivé a rady by už videli návrh rozpočtu z dielne britského predsedníctva.
Očakávania z dnešného summitu nie sú veľké. Dôvodov je niekoľko. Británia sa práve v Hampton Courte chce vyhnúť debate o rozpočte. Ďalším je účasť už odchádzajúcich poľských a nemeckých predstaviteľov, ako aj celkom nezahojené ideologické rany z júnového summitu.

Predohra pred decembrom
Premiér predsedajúcej krajiny Tony Blair vykreslil stretnutie lídrov ako kľúčovú predohru pred decembrovým summitom, kde by sa mali rokovania o rozpočte uzavrieť. Aj preto mnohí analytici o schôdzke mierne ironicky hovoria ako o zhode na budúcej dohode.
"Je dôležité, aby sa finančná dohoda vnímala ako súčasť čohosi veľkého, keď sa snažíme posunúť Európu smerom k reforme a zmene s cieľom zmodernizovať ekonomiku, pretože čelíme veľkým konkurenčným výzvam počnúc Čínou, Indiou, Amerikou a Japonskom," povedal Blair médiám začiatkom týždňa. "My nevnímame štvrtok ako diskusiu o budúcom financovaní," povedal britský predstaviteľ pre BBC. "Musíme si najprv vytýčiť smer a potom riešiť, ako dospieť k rozpočtu," dodal. Blair tak bol - pod vplyvom vyhlásení niektorých lídrov o tom, že o rozpočte chcú rokovať čo najskôr - nútený napísať svojim kolegom, že sa s každým porozpráva o finančnom rámci v príhodnej chvíli.

S čím príde Chirac
Francúzsky prezident Jacques Chirac vraj chce na neformálnom summite ukázať, že únia nie je v kríze. Do Británie má prísť s novými nápadmi o inovácii a prisťahovalectve. Nemieni nasilu nastoliť otázku rozpočtu či britského rabatu. Jeho cieľom je ukázať, že únia je schopná ísť dopredu bez ohľadu na odmietnutie návrhu ústavy vo Francúzsku a v Holandsku.
Chiracov návrh inovácie počíta so zdvojnásobením výdavkov únie na tieto účely v rokoch 2007 až 2013. Chirac vraj chce navrhnúť, aby Európska únia vytvorila fond v objeme desať miliárd eur, ktorý by mohol postupne zdvojnásobiť európske výdavky na výskum na 30 miliárd eur a riešiť tak hrozbu medzinárodnej konkurencie. Do financovania by sa mala zapojiť Európska investičná banka. "Náš cieľ je prostý: vrátiť Európe jej dynamiku. Má všetky predpoklady byť v popredí globálnej ekonomiky. Avšak zoči-voči medzinárodnej konkurencii existuje naliehavosť," povedal Chirac.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ocenil Chiracov návrh s tým, že takáto tímová práca by mohla pomôcť únii prekonať problémy, ako sú spory okolo rozpočtu.

Globalizačný fond nemá širokú podporu
Chiracov návrh je vnímaný ako zmierlivé gesto voči premiérovi Blairovi pred dnešným summitom. Myšlienka francúzskeho prezidenta je zrejme len akousi modifikáciou toho, čo už avizoval Barroso minulý týždeň, a to vytvorenie takzvaného globalizačného fondu. Ten by mal byť východiskovým plánom na prijatie európskeho sociálneho modelu, ktorý by dokázal čeliť globalizácii.
Blair bude zrejme od lídrov chcieť, aby sa vyjadrili k tomuto návrhu. Samotná Británia už naznačila, že by mohla Barrosov nápad podporiť. "Veľmi podporujem globalizačný fond. Cieľom nie je ochrana pracovných miest, ale ochrana zamestnancov," povedal Blair pre BBC.
Podľa niektorých európskych predstaviteľov by sa vytvorenie fondu mohlo ukončiť pre nezhody medzi Parížom a Londýnom kvôli rozpočtu.
Globalizačný fond by bol výhodným riešením pre Londýn aj Paríž. Británia by tak mohla považovať svoj prísľub - o využití jednej tretiny regionálnej pomoci na inováciu a technológiu - za splnený a zároveň by to bol aj dôkaz modernizácie rozpočtu. Francúzsko by na oplátku mohlo akceptovať prehodnotenie všetkých výdavkov únie vrátane poľnohospodárstva, v roku 2009 s prísľubom, že sa dotácie pre farmárov nebudú meniť do roku 2013.
Nemecko však takýto nápad nenadchol. Berlín je skeptický, a to najmenej z troch dôvodov. Po prvé, nie je jasné, ako budú peniaze využité. Po druhé, je to pokus o vytvorenie akéhosi extra zdroja mimo európskeho rozpočtu a po tretie Berlín aj tak nemá viac peňazí. Proti sú aj Švédi a Holanďania. "Nie sme veľmi nadšení iniciatívou, ktorá bude stáť peniaze navyše, pokiaľ sa neznížia staré výdavky tak, aby to pre nás neznamenalo peniaze navyše," povedal holandský diplomat. "Krajinám ako Švédsko sa nepáči takýto návrh, pretože odmeňuje tých, ktorí zlyhávajú," uviedol švédsky diplomat pre Reuters.
Británia by za normálnych okolností tiež bola kritická voči takémuto návrhu. Keďže je predsedníckou krajinou, vidí v tom návod, ako zvíťaziť nad Francúzskom - teda uzavrieť rokovania o rozpočte pre úniu v decembri.