Srbský vyjednávač Slobodan Samardžič predstavil včera na rokovaniach o budúcnosti Kosova vo Viedni novú verziu širšej autonómiepre provinciu. V právomoci Belehradu by ostali zahraničné vzťahy, kontrola hraníc a colná správa, ináč si Albánci budú v Kosove všetko riešiť sami vrátane finančných záležitostí. Zástupcovia Albáncov však nesúhlasili ani s tým. Ich predstaviteľ Lufti Haziri označil návrh za "neprijateľný a nereálny".
Včera sa rozhovory zamerali na rozdelenie majetku a riešenie privatizácie, ktorá robí problémy už od prevzatia kontroly OSN nad Kosovom. Privatizáciu mnohých štátnych podnikov v Kosove, ktorú zabezpečuje Kosovská správcovská agentúra pod záštitou OSN, Srbi odmietajú s tým, že ide o srbský majetok a taký im nemôže nikto cudzí predávať.
Srbsko si nárokuje vlastníctvo takmer všetkých aktív v Kosove vrátane významnej elektrárne, baní a mnohých tovární. Proces privatizácie je v Kosove citlivý, pretože nie je jasné, či provincia získa nezávislosť, alebo či zostane súčasťou Srbska. Organizáciou Spojených národov vymenovaný sprostredkovateľ Albert Rohan pred rokovaniami povedal, že sa zamerajú aj na otázku rozdelenia medzinárodných dlhov zdedených po bývalej Juhoslávii.

Ráta sa s odchodom 70-tisíc ľudí
Šance Srbov na udržanie oblasti v štáte sa však znižujú. Európska únia fakticky postupne pripúšťa nezávislosť Kosova, čo potvrdzuje aj interný materiál OSN, ktorý má už pripravený možný vývoj po jej vyhlásení. Ako včera uviedol srbský denník Politika, interný dokument OSN, ktorý vypracovali začiatkom apríla, počíta s alternatívami, ak by sa "veci vymkli z rúk". Napríklad, ak Albánci vyhlásia bez ohľadu na názor Srbov nezávislosť Kosova, OSN ráta s možným zvýšením nestability v oblasti a postupným odchodom až 70-tisíc ľudí z Kosova do centrálneho Srbska a Čiernej Hory. Okamžite po vyhlásení nezávislosti sa ráta s útekom asi 25-tisíc srbských obyvateľov Kosova.

Čiernohorský dominový efekt
Odtrhnutia sa obáva aj minister zahraničných vecí ešte stále Srbska a Čiernej Hory Vuk Draškovič. "Ak medzinárodné spoločenstvo umožní vytvoriť z Kosova nový štát proti vôli Belehradu, obáva sa toho, čo bude nasledovať. Vytvorenie ďalšieho albánskeho štátu na Balkáne je nebezpečným scenárom," varoval na tlačovej konferencii v Belehrade, poukazujúc na možnú fragmentáciu celého Balkánu.
Že sa Draškovič a s ním aj niektorí ďalší politici neobávajú bez dôvodu, potvrdzuje vývoj po rozhodnutí Čiernej Hory vystúpiť z voľnej únie so Srbmi. Ako uviedla AP, krátko nato sa ozvali bosnianski Srbi žijúci v Republike Srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Ich zástupcovia sa rýchlo chytili vítania Čiernej Hory ako nového štátu v Európe a vyšli s tým, že aj oni by mali mať právo na vyhlásenie nezávislosti od Bosny a Hercegoviny. Aj keď to predstavitelia EÚ, USA a medzinárodných inštitúcií ihneď zamietli s tým, že Republika Srbská má úplne iný štatút a rozdelenie Bosny nepripustia, Srbi sa nezľakli. Ako uviedli, ak to nevyjde teraz, vyjde to neskôr. Podporu majú aj u samotných kosovských Srbov. Ich líder Milan Ivanovič kriticky poukázal na podivné postoje medzinárodných inštitúcií. "Ako môžu dať právo na sebaurčenie národnostnej menšine, no pre národ v inom štáte určiť podmienky omnoho horšie?, poukázal na plány Európy smerujúce k nezávislosti pre Albáncov v Kosove verzus postoj voči Srbom v Bosne a Hercegovine.