Československo by malo byť Sovietskemu zväzu vďačné za rok 1968, zdôraznil dnes web ruskej armádnej televízia Zvezda, riadenej ruským ministerstvom obrany. Uviedol to v článku zverejnenom práve na úvod oficiálnej návštevy českého prezidenta Miloša Zemana v Rusku. Šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek sa proti materiálu ostro ohradil.

"Vstup vojsk do Československa (v roku 1968) nedovolil Západu uskutočniť štátny prevrat podľa technológie uskutočnenej za 'zamatových' revolúcií a zachoval na viac ako 20 rokov život v mieri za súhlasu všetkých národov Varšavskej zmluvy," tvrdí autor dnešného článku Leonid Maslovskij, ktorého sprevádza na ruskom internete povesť publicistu, snažiaceho sa rehabilitovať sovietske zriadenie.

"Podmienkou zlepšenia vzťahov medzi ČR a Ruskom je, aby ruské médiá spojené s vládnymi inštitúciami nezverejňovali stanoviská, ktoré sú hrubým prekrútením a dezinterpretáciou udalostí roka 1968 v ČSSR. Nechceme počúvať (čítať), že sme v roku 1968 čelili Západom organizovanému puču," zareagoval český minister zahraničia Lubomír Zaorálek.

Podmínkou zlepšení vztahů mezi ČR a Ruskem je, aby ruská média spojená s vládními institucemi nezveřejňovala stanoviska, která jsou hrubým překroucením a dezinterpretací událostí roku 1968 v ČSSR. Nechceme poslouchat (číst), že jsme v roce 1968 čelili Západem organizovanému puči.

— Lubomír Zaorálek (@ZaoralekL) 21. novembra 2017

Ten v minulosti pri podobných príležitostiach pripomínal, že v roku 1993 jasne odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy vtedajší prezident Boris Jeľcin, terajší prezident Vladimir Putin uznal morálnu zodpovednosť Ruska za rok 1968 v roku 2006.

Vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so sovietskou armádou obsadili v auguste 1968 Československo, aby násilím potlačili pokus liberálneho krídla komunistickej strany o reformu systému. Jednotky sovietskej armády z krajiny odišli až po páde komunizmu v roku 1989.

Prečítajte si výber informácií o sovietskom a ruskom postoji k okupácii Československa v auguste 1968 od novembra 1989:

• Na ospravedlnenie za august 1968 čakali Česká republika a Slovensko v prípade Ruska najdlhšie zo všetkých krajín, ktorých armády sa invázie zúčastnili. Prvé ohlasy zo sovietskej strany sa však objavili už v decembri 1989. Vtedajší najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov na tlačovej konferencii v Miláne označil Pražskú jar v roku 1968 za proces demokratizácie, obnovy a humanizácie spoločnosti a povedal, že reakcia sovietskeho vedenia na vývoj v Československu v roku 1968 "nebola úplne adekvátna". Vo februári 2006 potom Gorbačov označil likvidáciu československého "socializmu s ľudskou tvárou" v roku 1968 za chybu.
• V auguste 1993 vyhlásil vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin, že Rusko sa za intervenciu ospravedlňovať nemôže, pretože išlo o akciu Sovietskeho zväzu, ktorého bolo Rusko nedobrovoľnou súčasťou. Jeľcin však pri svojej pražskej návšteve v auguste 1993 v sprievode českého prezidenta Václava Havla položil na Klárove kytice k pamätnej doske Marie Charouskovej, jednej z 80 obetí prvých týždňov okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
• Na začiatku marca 2006 pri návšteve Prahy ruský prezident Vladimir Putin uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. V auguste 2008 potom vtedajší predseda hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Sergej Mironov označil okupáciu v roku 1968 za chybu . "Tanky vtedy nebojovali s nepriateľom, ale s politickou ideou, a to je znak slabosti," vyhlásil.
• Dnešné výrok webu ruskej armádnej televízie, že Československo by malo byť Sovietskemu zväzu vďačné za rok 1968, ktorý zabránil západnému puču, však nie je úplnou novinkou. Už vlani v júni vzbudil pozornosť návrh trojice komunistických poslancov v ruskej Štátnej dume na priznanie statusu vojnových veteránov sovietskym účastníkom okupácie Československa v roku 1968, ktorý v Štátnej dume predložili.
• Cieľom "vojensko-strategickej operácie Dunaj" bolo podľa poslancov potlačenie prevratu v ČSSR, ktorý s podporou západných krajín pripravovala československá opozícia. Návrh skritizovali predstavitelia českej opozičnej strany TOP 09 kvôli "skresľovaniu histórie" a šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek ho odmietol s tým, že pre vzťahy medzi Ruskou federáciou a Českou republikou je postoj k roku 1968 úplne zásadný. Negatívne sa k nemu postavili aj slovenskí predstavitelia.
• Okrem Sovietskeho zväzu respektíve Ruska sa za okupáciu ospravedlnili aj ostatné štáty, ktoré sa zúčastnili invázie. Ako úplne prvý odsúdili v auguste 1989 prepadnutie Československa z roku 1968 poľský Senát a Sejm. V roku 2005 vyjadril svoju ľútosť nad poľskou účasťou aj posledný komunistický prezident Poľska Wojciech Jaruzelski, ktorý zomrel v máji 2014. Poslanci maďarského Národného zhromaždenia sa od invázie dištancovali v septembri 1989. Vtedajší maďarský minister kultúry István Hiller sa v auguste 2008 v mene svojej vlády ospravedlnil za maďarskú účasť na obsadení Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy.
• Na začiatku decembra 1989 vyjadril poľutovanie nad účasťou východonemeckých vojakov tiež najvyšší zákonodarný zbor NDR, ktorý vo vyhlásení požiadal československý parlament a ľud o odpustenie. V auguste 1990 odsúdil účasť svojej krajiny na invázii vojsk do ČSSR v roku 1968 bulharský parlament. Označil ju ako neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu a vyjadril hlboké poľutovanie nad účasťou bulharských vojakov na tejto akcii.