Československo by malo byť za inváziu z roku 1968 vďačné, tvrdí web ruského ministerstva obrany

Československo by malo byť Sovietskemu zväzu vďačné za rok 1968, zdôraznil dnes web ruskej armádnej televízia Zvezda, riadenej ruským ministerstvom obrany. Uviedol to v článku zverejnenom práve na úvod oficiálnej návštevy českého prezidenta Miloša Zemana v Rusku. Šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek sa proti materiálu ostro ohradil.

"Vstup vojsk do Československa (v roku 1968) nedovolil Západu uskutočniť štátny prevrat podľa technológie uskutočnenej za 'zamatových' revolúcií a zachoval na viac ako 20 rokov život v mieri za súhlasu všetkých národov Varšavskej zmluvy," tvrdí autor dnešného článku Leonid Maslovskij, ktorého sprevádza na ruskom internete povesť publicistu, snažiaceho sa rehabilitovať sovietske zriadenie.

"Podmienkou zlepšenia vzťahov medzi ČR a Ruskom je, aby ruské médiá spojené s vládnymi inštitúciami nezverejňovali stanoviská, ktoré sú hrubým prekrútením a dezinterpretáciou udalostí roka 1968 v ČSSR. Nechceme počúvať (čítať), že sme v roku 1968 čelili Západom organizovanému puču," zareagoval český minister zahraničia Lubomír Zaorálek.

Podmínkou zlepšení vztahů mezi ČR a Ruskem je, aby ruská média spojená s vládními institucemi nezveřejňovala stanoviska, která jsou hrubým překroucením a dezinterpretací událostí roku 1968 v ČSSR. Nechceme poslouchat (číst), že jsme v roce 1968 čelili Západem organizovanému puči.

— Lubomír Zaorálek (@ZaoralekL) 21. novembra 2017

Ten v minulosti pri podobných príležitostiach pripomínal, že v roku 1993 jasne odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy vtedajší prezident Boris Jeľcin, terajší prezident Vladimir Putin uznal morálnu zodpovednosť Ruska za rok 1968 v roku 2006.

Vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so sovietskou armádou obsadili v auguste 1968 Československo, aby násilím potlačili pokus liberálneho krídla komunistickej strany o reformu systému. Jednotky sovietskej armády z krajiny odišli až po páde komunizmu v roku 1989.

Prečítajte si výber informácií o sovietskom a ruskom postoji k okupácii Československa v auguste 1968 od novembra 1989:

• Na ospravedlnenie za august 1968 čakali Česká republika a Slovensko v prípade Ruska najdlhšie zo všetkých krajín, ktorých armády sa invázie zúčastnili. Prvé ohlasy zo sovietskej strany sa však objavili už v decembri 1989. Vtedajší najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov na tlačovej konferencii v Miláne označil Pražskú jar v roku 1968 za proces demokratizácie, obnovy a humanizácie spoločnosti a povedal, že reakcia sovietskeho vedenia na vývoj v Československu v roku 1968 "nebola úplne adekvátna". Vo februári 2006 potom Gorbačov označil likvidáciu československého "socializmu s ľudskou tvárou" v roku 1968 za chybu.
• V auguste 1993 vyhlásil vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin, že Rusko sa za intervenciu ospravedlňovať nemôže, pretože išlo o akciu Sovietskeho zväzu, ktorého bolo Rusko nedobrovoľnou súčasťou. Jeľcin však pri svojej pražskej návšteve v auguste 1993 v sprievode českého prezidenta Václava Havla položil na Klárove kytice k pamätnej doske Marie Charouskovej, jednej z 80 obetí prvých týždňov okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
• Na začiatku marca 2006 pri návšteve Prahy ruský prezident Vladimir Putin uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. V auguste 2008 potom vtedajší predseda hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Sergej Mironov označil okupáciu v roku 1968 za chybu . "Tanky vtedy nebojovali s nepriateľom, ale s politickou ideou, a to je znak slabosti," vyhlásil.
• Dnešné výrok webu ruskej armádnej televízie, že Československo by malo byť Sovietskemu zväzu vďačné za rok 1968, ktorý zabránil západnému puču, však nie je úplnou novinkou. Už vlani v júni vzbudil pozornosť návrh trojice komunistických poslancov v ruskej Štátnej dume na priznanie statusu vojnových veteránov sovietskym účastníkom okupácie Československa v roku 1968, ktorý v Štátnej dume predložili.
• Cieľom "vojensko-strategickej operácie Dunaj" bolo podľa poslancov potlačenie prevratu v ČSSR, ktorý s podporou západných krajín pripravovala československá opozícia. Návrh skritizovali predstavitelia českej opozičnej strany TOP 09 kvôli "skresľovaniu histórie" a šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek ho odmietol s tým, že pre vzťahy medzi Ruskou federáciou a Českou republikou je postoj k roku 1968 úplne zásadný. Negatívne sa k nemu postavili aj slovenskí predstavitelia.
• Okrem Sovietskeho zväzu respektíve Ruska sa za okupáciu ospravedlnili aj ostatné štáty, ktoré sa zúčastnili invázie. Ako úplne prvý odsúdili v auguste 1989 prepadnutie Československa z roku 1968 poľský Senát a Sejm. V roku 2005 vyjadril svoju ľútosť nad poľskou účasťou aj posledný komunistický prezident Poľska Wojciech Jaruzelski, ktorý zomrel v máji 2014. Poslanci maďarského Národného zhromaždenia sa od invázie dištancovali v septembri 1989. Vtedajší maďarský minister kultúry István Hiller sa v auguste 2008 v mene svojej vlády ospravedlnil za maďarskú účasť na obsadení Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy.
• Na začiatku decembra 1989 vyjadril poľutovanie nad účasťou východonemeckých vojakov tiež najvyšší zákonodarný zbor NDR, ktorý vo vyhlásení požiadal československý parlament a ľud o odpustenie. V auguste 1990 odsúdil účasť svojej krajiny na invázii vojsk do ČSSR v roku 1968 bulharský parlament. Označil ju ako neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu a vyjadril hlboké poľutovanie nad účasťou bulharských vojakov na tejto akcii.