Európska komisia (EK) predložila vo štvrtok nové ambiciózne plány, ktoré majú Európskej únii pomôcť posilniť jej schopnosť vyrovnať sa s prírodnými katastrofami.
Ide o návrh, ktorý je základom programu predsedu EK Jeana-Clauda Junckera "Európa, ktorá chráni". Táto iniciatíva vzniká v dôsledku častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch zasiahli mnohé európske krajiny.
Posilnenie civilnej ochrany
Kľúčovým prvkom návrhu je zavedenie nástroja rescEU. V praxi to znamená, že na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia.
Vytvorené rezervy budú určené na podporu krajín postihnutých katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia či epidémie. Komisia pripomenula, že len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac než 200 ľudí a zničených bolo viac ako milión hektárov lesa.
Kontinent solidarity
Návrh EK sa zameriava na dve vzájomne sa dopĺňajúce oblasti činností: posilnenie kolektívnej reakcie na európskej úrovni a zlepšenie kapacít v oblasti prevencie a pripravenosti.
"Európa sa nemôže nečinne prizerať. Voči katastrofám, ktoré sa v súčasnosti, žiaľ, stali bežným javom, nie je ani jedna krajina v Európe imúnna. Chcel by som, aby EÚ mohla v prípade katastrof ponúknuť viac, než je len vyjadrenie ľútosti. Európa je kontinentom solidarity. Musíme sa pripraviť lepšie než predtým a pri poskytovaní pomoci členským štátom sa čo najrýchlejšie postaviť do prvej línie," odkázal Juncker.
Dobrovoľnosť nestačí
Eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christos Stylianidis upozornil, že prírodné katastrofy z posledných niekoľkých rokov ukázali, že súčasný systém reakcie na katastrofy, založený na dobrovoľnosti, už vyčerpal svoje možnosti. Dodal, že európski občania očakávajú viac pomoci, a vyzval vlády krajín EÚ a Európsky parlament, aby tento návrh prijali.
Komisia upozornila, že je ochotná pomáhať členským štátom pri rozširovaní ich vnútroštátnych kapacít a pri financovaní nákladov na prispôsobenie, opravu, dopravu a prevádzku existujúcich zdrojov. V súčasnosti sú pokryté iba náklady na dopravu. Financie pôjdu zo spoločnej rezervy zdrojov pre prípad núdzovej reakcie v rámci európskej rezervy pre civilnú ochranu a budú sprístupnené v prípade nejakej prírodnej katastrofy.
Súčasný Mechanizmus civilnej ochrany je založený na dobrovoľnom systéme, prostredníctvom ktorého EÚ koordinuje dobrovoľnú pomoc zúčastnených štátov určenú pre krajinu, ktorá o pomoc žiada. Ponuky pomoci koordinuje Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré má sídlo v Bruseli.