Obyvatelia väčšiny z viac než troch stoviek domácností v Phrom Samrit, chudobnej štvrti Bangkoku, ktorá sa rozprestiera pozdĺž jedného z hlavných riečnych kanálov thajského hlavného mesta, sú na život v rytme rieky zvyknutí. No ich odolnosť voči vodnému živlu je dnes podľa Adiraka Sangnuta, predáka tamojšej komunity, v ohrození.
“V minulosti prichádzali záplavy po troch dňoch dažďov. Dnes sa však objavujú už po troch hodinách,” hovorí 47-ročný predák. “Ak s tým čosi neurobíme, začnú sa objavovať ešte skôr,” dopĺňa.
S tohoročným obdobím dažďov ľudia v Bangkoku a jeho okolí hlásili najintenzívnejšie záplavy od roku 2011. Vtedy thajskú metropolu postihli najväčšie záplavy za ostatné polstoročie. Za vtedajšou katastrofou odborníci hľadali viacero dôvodov - silnejším monzúnom počnúc, výstavbou v povodňových oblastiach a zlým vodným manažmenom končiac. Záplavy vtedy spôsobili krajine škody za viac než 45 miliárd dolárov.
Odborníci síce v najbližšom období podobne intenzívne záplavy neočakávajú, no nízka nadmorská výška veľkej časti mesta, pokračujúca urbanizácia a extrémne prejavy počasia spájané so zmenou klímy, podľa nich zvyšujú celkovú zraniteľnosť Bangkoku.
Magistrát tohto veľkomesta má preto rozpracovaných alebo naplánovaných až 28 protipovodňových projektov za viac než 750 miliónov dolárov. Mesto plánuje rozširovať a prehlbovať vodné kanály, stavať protipovodňové bariéry či poldre na zachytávanie a presmerovanie záplav do najväčšej thajskej rieky Chao Phraya.
Mesto tiež prišlo so stratégiu, ktorá zahŕňa napríklad zvýšenie kvality predpovedí počasia, ale aj zefektívnenie mestskej kanalizácie odvádzajúcej dažďovú vodu.
Mnohým sa opatrenia nepozdávajú
No nie všetci sa s týmito plánmi stotožňujú. Podľa Adiraka Sangnuta sa až polovici ľudí z jeho okolia práce na kanáloch nepozdávajú. Obávajú sa, že prídu o svoje domovy.
Odborníci zas plány kritizujú pre ich fixáciu na pevné infraštruktúrne riešenia, ktoré napriek vysokej cene nemusia stačiť. Poukazujú tiež na skutočnosť, že systém môže vytvoriť dve vrstvy ochrany, keď bude chrániť jednych na úkor druhých, obvykle bohatších na úkor mestskej chudoby a susediacich provincií.
No Vallop Suwandee, ktorý vedie pracovnú skupinu na magistráte, vysvetľuje, že pre Bangkok je momentálne potrebné predovšetkým pripraviť mesto na zmenu klímy a jej dopady. “Pre Thajsko a Bangkok je nesmierne dôležité investovať do infraštruktúry. Ak to neurobíme teraz, v budúcnosti nás to môže stáť omnoho viac,” povedal Suvandee pre Thomson Reuters Foundation.
Suwandee tvrdí, že z magistrátu investorov a súkromných vlastníkov dlhodobo upozorňujú na pripravované projekty, no oni naďalej stavajú aj tam, kde im z projektov plynie riziko.
Podľa hovorcu mestského zastupiteľstva Werachona Sukhondhapatipaka sa problémy týkajú predovšetkým nevhodného mestského plánovania, stavieb blokujúcich toky vodných kanálov a hromadenia odpadu v kanalizácii.
V odpovedi e-mailom pritom zdôraznil, že mestu skrátka chýba infraštruktúra schopná efektívne chrániť mesto pred veľkými záplavami. “Efektívny manažment povodní si vyžaduje kooperáciu všetkých dotknutých strán,” doplnil.
Problém, ktorý netrápi všetkých rovnako
Po ničivých povodniach v roku 2011 predstavila vláda ostro kritizovaný plán prevencie pred povodňami. Mal stáť až 11 miliárd dolárov, no zo stola ho zmietol vojenský puč v roku 2014.
Pomalý rozbeh opatrení pritom poukazuje na prioritu, ktorú téme krajina prikladá. Napriek tomu, že sa v Thajsku pravidelne striedajú povodne s obdobiami nedostatku vody a sucha, nebol dosiaľ vodný manažment považovaný za dôležitú agendu, vysvetľuje na margo tohto paradoxu Nipon Poapongsakorn z Thajského inštitútu pre výskum rozvoja (Thailand Development Research Institute, TDRI).
Vždy keď krajinu postihne nejaká katastrofa, vznikajú podľa neho akési koordinačné rady, no tie veľmi rýchlo zanikajú a nadobudnuté skúsenosti sa opäť strácajú. Absencia jednotnej vodohospodárskej agentúry a zákona o vode sú podľa Poapongsakorna ďalším významným problém.
Bangkok na tom ešte nie je najhoršie
V častiach Nonthaburi, provincie severne od Bangkoku, sú záplavy od roku 2011 čoraz častejšie, hovorí Siriwan Klai-iam, obyvateľka jednej z tamojších oblastí. Voda jej tam podľa jej slov neraz siaha bezmála po krk a neraz sa stane, že sú jej pracovisko aj domov zaplavené na celé mesiace.
“Deje sa to po každom monzúne,” vysvetľuje Klai-iam, ukazujúc na neďalekú cestu, ktorú pred pár mesiacmi opätovne zaplavilo. “Vláda nám síce niekedy pomôže… no obvykle až po povodniach,” hovorí.
Danny Marks, ktorý sa vo svojej práci na univerzite v Toronte venuje výskumu odolnosti miest juhovýchodnej Ázie voči klimaticke zmene, tvrdí, že plány magistrátu v Bangkoku môžu ľudí ako je Klai-iam negatívne ovplyvniť. Napríklad tým, že sa nevenujú zlepšeniu vodného hospodárstva, ale budovaniu vyšších protipovodňových stien.
Tie však iba presunú vodu inam. Napríklad do domova Klai-iam. Vôbec, navrhované riešenia podľa neho prenášajú bremeno záplav z miest na plecia marginalizovaných skupín, ako sú farmári, rybári a vidiecke komunity.
Nipon Poapongsakorn z Thajského inštitútu pre výskum rozvoja na margo tejto poznámky hovorí, že Bangkok by sa mal radšej stať “mestom-špongiou” podľa konceptu, ktorý presadzuje Čína. Tá podporuje budovanie infraštruktúry, ktorá je schopná absorbovať časť dažďovej vody namiesto toho, aby bremeno preniesla na iných.
Riziko rastie
Keď sa Bangkok stal v roku 1782 hlavným mestom Thajska, tvorila ho spleť vodných kanálov, vďaka čomu bol známy aj ako Benátky východu. No mnohé z nich boli odvtedy vysušené a zakopané, aby tak vytvorili priestor pre cesty či obydlia.
Bangkok tým však stratil veľkú časť svojich prirodzených odvodňovacích kanálov a znížil svoju pôvodnú kapacitu bojovať proti záplavám.
“Je omnoho jednoduchšie zastavať kanály než získať pôdu. No dnes za to platíme vysokú cenu”, hovorí Apichart Anukularmphai, prezident Thajského združenia pre vodné zdroje.
Mnohí Thajčania poukazujú aj na nedostačujúce odpadové hospodárstvo v slumoch. Ich obyvatelia zahlcujú kanály odpadom, čo blokuje ich tok. Riešenie zlého hospodárenia s odpadom tak mnohí vidia v zrovnaní najchudobnejších štvrtí so zemou.
No takých komunít sú len v Bangkoku stovky a nie je možné ich len tak rozobrať, hovorí Thipparat Noppaladarom, poradca v Inštitúte pre rozvoj organizovaných komunít (Community Organizations Development Institute, CODI), vládnej agentúry zameranej na rozvoj tamojších slumov.
CODI v súčasnosti pracuje s obyvateľmi jednej takejto oblasti pri jednom z hlavných mestských kanálov, ktorý aktuálne rozširujú. Obyvatelia štvrti budú kvôli opatreniam presídlení do síce vyššie položenej, no neveľmi vzdialenej časti mesta. Podľa Thipparata je tak toto riešenie prínosné pre všetky strany.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation so súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Jakub Žaludko.
Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
