Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.12.2017, 07:20

Mnohých migrantov do Európy dotlačia okolnosti, tvrdí štúdia

Mnohých migrantov do Európy dotlačia okolnosti, tvrdí štúdia
Zdroj: Reuters

Na pozadí migrujúcich ľudí križujúcich Stredozemné more a zhoršujúcich sa vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom, naďalej pretrvávajú obavy, že starý kontinent na svojej ceste za lepším životom "zaplavia" zúfalí utečenci a migranti.

Za týmito obavami sa skrýva domnienka, že Európa je cieľovou stanicou pre obrovské masy ľudí najrôznejšieho pôvodu, od Sýrčanov po Nigérijčanov, od Afgáncov po Eritrejčanov. Avšak nedávny výskum univerzity v britskom Warwicku ukazuje, že tomu môže byť inak. Ukázal síce, že niektorí ľudia skutočne opúšťajú domovy s cieľom dostať sa až do Európy, mnohí však tento zámer v úvode svojej cesty nemajú a do Európy ich dotlačia až okolnosti.

K takýmto výsledkom sa výskum dopracoval prostredníctvom 257 hĺbkových rozhovorov, ktoré výskumníci zrealizovali v rokoch 2015 a 2016. Prvú sériu z nich uskutočnili na ostrove Kos, na Malte a na Sicílii, druhú v Aténach, Berlíne, Istanbule a Ríme. Z výskumu zároveň vznikla aj interaktívna mapa, ktorej súčasťou sú niektoré príbehy získané pri výskume.

Zdroj: Univerzita vo Warwicku, www.crossing-the-med-map.warwick.ac.uk

Zdroj: Univerzita vo Warwicku, www.crossing-the-med-map.warwick.ac.uk

Mýtus o Európe ako cieľovej destinácii

Mnohí z respondentov pred svojim príchodom do Európy o starom kontinente prakticky nič nevedeli. Ilustrujú to aj slová muža z Pobrežia Slonoviny, ktoré vznikli počas rozhovoru na Sicílii. Ten výskumníkom vysvetľoval, že do Talianska sa pôvodne dostať neplánoval. “Nebyť futbalu, tak ani netuším, že nejaké Taliansko existuje.”

O presťahovaní do Európy predtým nikdy neuvažoval. Nemá tu rodinu, tá žije len na Pobreží Slonoviny a v Burkine Faso. V minulosti ho však práve rodina primäla k tomu, aby šiel za prácou do Mali. Tam sa však začala vojna, preto sa musel presunúť ďalej do Alžírska.

No napriek tomu, že chcel, sa mu nepošťastilo zostať ani tam. Do Líbye sa mu totiž nechcelo, “situácia je tam príliš šialená,” vysvetľoval výskumníkom. Všetky tieto okolnosti ho napokon dotlačili až do Európy.

S podobnými životnými príbehmi sa výskumníkom zverili aj mnohí ďalší respondenti, ktorí sa ocitli ďaleko od domovov. Napríklad utečenec palestínsko-sýrskeho pôvodu, ktorí takisto nemal v úmysle ísť do Európy - radšej by podľa jeho slov zakotvil v niektorej inej arabskej krajine.

“Chcel som si založiť biznis v Líbyi, no zistil som, že tam nie je bezpečne, človek tam nežije slobodne”, vysvetľuje v zaznamenanom rozhovore. Líbya sa podľa jeho slov ukázala byť inou, než som sa pôvodne domnieval.

“Nebezpečie tam číha na každom kroku a s každým zaobchádzajú ako s otrokom,” hovorí v rozhovore na margo krajiny, ktorá je dnes hlavnou tepnou pre migráciu z afrického kontinentu.

Podobné osudy sa však netýkajú len tých, ktorí prichádzajú z Afriky, ale aj tých, ktorí sa do Európy dostávajú z Ázie a pôvodne chceli začať nový život napríklad v Turecku. Aj oni neraz čelili problémom, ktoré ich napokon odviali kamsi inam, než kam pôvodne smerovali.

Napríklad Afganec, ktorý by síce rád zostal v Turecku, ale vzhľadom k tomu, že Turecko neumožňuje ani len požiadať o azyl a z jeho pohľadu nelegálnych migrantov deportuje do krajiny pôvodu, musel ísť až do Grécka, kde o azyl požiadať môže (to neznamená, že ho dostať musí a má naň automatický nárok, má však nárok podstúpiť azylový proces, pozn. HN Globálne).

Vďaka spomínanej analýze sa ukázalo, že pre mnohých ľudí Európa naozaj nie je vysnívanou destináciou, skôr východiskom z neľahkej situácie. Žena, s ktorou sa výskumníci rozprávali v Ríme, vysvetľuje: “Do emigrácie nás tlačí totálna neistota.”

Zastrašovanie ako politické riešenie

Predstavitelia Európskej únie sa dnes snažia príčiny migrácie riešiť politikou podmieňovania. Európa sa napríklad snaží vytvoriť tzv. kompakty, teda dohody s jednotlivými krajinami, zamerané na Etiópiu, Libanon, Jordánsko, Mali, Niger, Nigériu či Senegal. Prostredníctvom týchto dohôd, ktoré majú pomôcť predchádzať migrácii, podmieňujú svoju rozvojovú pomoc.

Otázkou však je, či tieto politiky môžu reálne uspieť, ak sa zameriavajú na iné než skutočné príčiny migrácie. Ako totiž napovedá opisovaný výskum, prinajmenšom sčasti stoja na nepodloženom predpoklade, že je Európa pre migrantov vysnenou destináciou a nie na tom, že mnohí sa k európskym brehom dostanú do veľkej miery náhodou.

Zdroj: The Conversation, Autorka: Vicki Squire, odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť Na Univerzite vo Warwicku
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Tomáš Horváth. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.