Rumunská republika má vyše 23 miliónov obyvateľov. Etnickú štruktúru tvoria najmä Rumuni (90 percent), medzi menšinami dominujú Maďari (1,5 milióna - najpočetnejšia národnostná menšina v európskych krajinách) a Rómovia. Z náboženstiev dominuje pravoslávne vierovyznanie a rumunská ortodoxná cirkev, ďalšie významnejšie sú gréckokatolícka, rímskokatolícka či maďarská reformovaná. Hlavné mesto je Bukurešť. Úradný jazyk je rumunčina, mena sa volá lei. Susedí s Ukrajinou, Moldavskom, Maďarskom, so Srbskom a s Bulharskom. Aj keď krajina leží pri Čiernom mori, cestovný ruch nie je veľmi rozvinutý.

Krvavý koniec komunistov
História Rumunska je stará viac než dvetisíc rokov. Krajina ohrozovaná Rimanmi si vždy uchovala značnú mieru samostatnosti. V stredoveku bola rozdelené na tri kniežatstvá, zabezpečiť ich jednotnosť počas stáročí bolo takmer nemožné. Vplyv Sovietskeho zväzu v 20. storočí znamenal zaradenie krajiny do východného bloku. Komunistický režim sa udržal pri moci až do decembra 1989, keď krvavý prevrat zvrhol posledného vodcu Nicolae Ceaušesca. Moc prevzal revolučný Front národnej spásy na čele s Ionom Iliescom, neskorším prezidentom a predsedom vládnucej Socialistickej strany.

Pravo-ľavé výmeny
Rumunská Socialistická strana sa udržala pri moci do roku 1996, keď ju vystriedala stredo-pravá vláda. Socialisti sa opäť vrátili k moci o päť rokov - v decembrových voľbách 2004 ich porazil demokraticko-liberálny volebný blok. Súčasným prezidentom je Traian Basescu, predsedom vlády Calin Popescu Tariceanu.
Rumunsko je aktívnym členom medzinárodných a regionálnych organizácii. V roku 2001 bolo predsedníckou krajinou OBSE, v rokoch 2004 - 2005 zase nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Najvýznamnejším úspechom bol vstup do NATO v roku 2004.