Stretnutie slovenského ministra zahraničia Jána Kubiša a maďarskej ministerky zahraničia Kingy Gönczovej neprinieslo žiadny pokrok. Problémy v maďarsko-slovenských vzťahoch chce Kubiš riešiť vzájomnými rozhovormi, zatiaľ čo Maďarsko ich považuje za medzinárodnú záležitosť a chce ich riešiť aj na pôde Európskej únie. V Európskom parlamente sa ale už tieto problémy stali gorúcou témou.

Riešme to doma
Minister Kubiš po stretnutí s maďarskou rezortnou kolegyňou zdôraznil, že Slovensko je proti internacionalizácii problémov v slovensko-maďarských vzťahoch. Maďarské parlamentné strany však chcú incidenty riešiť medzinárodne a podľa Gönczovej je prirodzené, ak sa o tieto otázky bude zaujímať aj EÚ, pretože obidve krajiny sú jej novými členmi. "Vstupom do EÚ sme prevzali aj európske hodnoty," pripomenula Gönczová. "Ako členský štát únie si extrémistické incidenty riešime v súlade s normami EÚ doma," reagoval Kubiš. Slovenský minister zahraničia tiež sľúbil, že na diplomatické nóty z Maďarska dá Slovensko jasnú a vecnú odpoveď, ktorá bude zahŕňať informácie o stave vyšetrovania "hanebných incidentov" na Slovensku.

Slovenské gangy
Otázka slovensko-maďarských vzťahov zamestnávala včera aj poslancov Európskeho parlamentu (EP). Po búrlivom pondelkovom vystúpení maďarských poslancov EP im teraz slovenské ministerstvo zahraničia o situácii pošle správu, ktorá by mala obsahovať stav vyšetrovania protimaďarských incidentov na Slovensku. Politické frakcie EP majú nejasnosti pri komentovaní udalostí v maďarsko-slovenských vzťahoch. Šéf európskych liberálov Graham Watson hovoril o "slovenských gangoch, ktoré v krčmách útočia na maďarsky hovoriacich ľudí". Neskôr pripustil, že chápe historické napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale chýba mu "oficiálne odmietnutie útokov na Maďarov zo strany premiéra Fica".
Názor na situáciu nie je medzi poslancami jednotný. Daniel Cohn-Bendit, vodca Európskej strany zelených, varoval aj pred "maďarským nacionalizmom". "Sú to všetko blázni, všade, kde sú menšiny, treba súdiť všetkých rovnako," uviedol Cohn-Bendit, ktorého zaráža, že EP sa venuje iba slovenským pravicovým extrémistom.

Príde Gašparovič?
Europoslankyňa Monika Beňová pri tejto príležitosti vyzvala slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, aby prišiel osobne vysvetliť situáciu na Slovensku na pôdu EP v Štrasburgu. "Pán prezident môže slobodne prísť, je hlavou členského štátu únie, nepotrebuje žiadnu pozvánku," povedala Beňová. Na plenárnom zasadaní koncom septembra vystúpi v Štrasburgu maďarský prezident a premiér.
Traja europoslanci za stranu Smer poslali kolegom v Európskom parlamente list, v ktorom ich informujú o slovensko-maďarských vzťahoch. "Chceli by sme zdôrazniť postoj slovenského premiéra a všetkých parlamentných strán, ktorý ostro odsudzuje prejavy extrémizmu," píše sa v liste Moniky Beňovej, Vladimíra Maňku a Miloša Kotereca. "Prosíme Vás, aby ste si informácie porovnali s tým, čo ste nedávno počuli," píše sa v liste, ktorého cieľom je "objasniť a rozšíriť paletu pohľadov na danú skutočnosť" potom, čo ju podľa Beňovej opísali niektorí poslanci EP zbytočne dramaticky a zavádzajúco.

Rakúsky precedens

Európska únia môže využiť kontrolné mechanizmy na zhodnotenie situácie. Rada EÚ si môže podľa článku 7 európskeho dohovoru predvolať predstaviteľov členského štátu, aby vysvetlili situáciu, a Európska komisia môže viesť vlastné vyšetrovania. Nie je ale pravdepodobné, že by EÚ prijala proti Slovensku konkrétne opatrenia. EP v tejto otázke nemôže sám rozhodovať, podnet by musel prísť od Európskej komisie a schváliť by ho musela aj Rada EÚ.
Zatiaľ jedinou krajinou, ktorú EÚ potrestala za priestupky voči menšinám je Rakúsko. V roku 2000 pozvali rakúski ľudovci do vlády krajne pravicových slobodných na čele s populistom Jörgom Haiderom. Sám Haider síce podobne ako Ján Slota vo vláde nesedel, EÚ napriek tomu uvalila na Rakúsko sankcie. Trvali asi pol roka, nemali však nakoniec úspech a únia uznala, že k žiadnemu závažnému porušeniu práv menšín nedošlo. Slobodní vo vláde zostali a ľudovci ich do nej pozvali znovu aj v roku 2003. Vtedy už EÚ nereagovala.