Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali vedci pôsobiaci v Spojených štátoch David Card, Joshua Angrist a Guido Imbens.
Američan kanadského pôvodu Card bol ocenený za svoj empirický prínos pre ekonómiu práce, ktorá sa pokúša pochopiť vzťah medzi prácou a mzdou.
Američan Angrist a americký expert holandského pôvodu Imbens boli vyznamenaní za metodologický prístup k analýze kauzálnych vzťahov, kde preukázali, ako sú prírodné experimenty cenným zdrojom poznania. Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied.
Použil prírodné experimnty
"Trojica laureátov nám poskytla nový pohľad na pracovný trh a ukázala, aké závery o príčiny a následkov môžu byť odvodené z prírodných experimentov. Tento prístup sa rozšíril aj do ďalších oblastí a znamenal revolúciu v empirickom výskume," uviedla vo vyhlásení švédska akadémia. Polovicu ceny dostane Card, o druhú polovicu sa rozdelia Angrist a Imbens.
"David Card s využitím prírodných experimentov analyzoval dopady minimálnej mzdy, imigrácie a vzdelania na pracovný trh. Výsledky okrem iného ukázali, že zvýšenie minimálnej mzdy nutne nevedie k zníženiu počtu pracovných miest. Teraz tiež vieme, že na príjmy ľudí, ktorí sa narodili v určitej krajine, môže mať pozitívny dopad nová imigrácia, zatiaľ čo ľudia, ktorí emigrovali v predchádzajúcej dobe, môžu byť novou imigráciou negatívne ovplyvnení. A tiež sme pochopili, že zdroje v školách sú oveľa dôležitejšie pre budúci úspech študentov na pracovnom trhu, než sa predpokladalo, " uviedla akadémia vied.
Zložitá interpretácia
"Dáta z prírodných experimentov je ale zložité interpretovať. Ak napríklad o rok predĺžime povinnú školskú výučbu pre jednu skupinu študentov, nebude to mať na všetkých študentov v skupine rovnaký vplyv. Niektorí študenti by rovnako v štúdiu pokračovali a význam vzdelania v ich prípade nie je reprezentatívny pre celú skupinu. Otázkou teda zostáva, či je možné z predĺženia štúdia o rok vyvodzovať nejaké závery. V polovici 90. rokov Joshua Angrist a Guido Imbens tento metodologický problém vyriešili, keď ukázali, ako presné závery o príčinách a následkoch možno vyvodiť z prírodných experimentov , "dodala akadémia.
Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny určené vynálezcom dynamitu Alfred Nobel v jeho závete z roku 1895. Udeľuje sa od roku 1968 a väčšinu nositeľov ocenenia tvoria americkí ekonómovia.
Dnešným oznámením držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu skončil tohtoročný seriál rozdeľovanie týchto prestížnych ocenení. Minulý týždeň boli postupne ohlásení laureáti Nobelových cien za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a mier.
Vedľa medaily a diplomu na laureátov Nobelových cien čakajú aj finančné prémie, ktorá predstavuje desať miliónov švédskych korún (takmer milión eur). Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa uskutoční 10. decembra, v deň výročia úmrtia švédskeho vedca a zakladateľa ocenenia Alfreda Nobela (1833-1896).