Putin je unavený. Hľadá si bezpečného nástupcu

Ruská politika je prirovnávaná k dvoru feudálneho vladára. Ako sa Putinov dvor zmenil za posledných šesť rokov jeho vlády?

Od chvíle, keď sa Putin vrátil do prezidentskej funkcie, je plne pohltený svojou historickou misiou: vrátiť Rusku jeho veľmocenský status. A to vytvára určité napätie, pretože veľká časť elity o to nestojí. Chcú si ďalej dobre žiť, kradnúť štátne peniaze a zároveň si užívať výhody Západu, kam si ulievajú peniaze a kde žijú ich rodiny. Putin zvádza so Západom politickú vojnu a oni sú z toho čím ďalej nervóznejší. Dnes teda vidíme novú verziu – Putina ako budovateľa impéria. A jeho dvor sa tomu chtiac-nechtiac musí prispôsobiť.

Riadi sa Putin vo svojej snahe obnoviť ruskú slávu nejakými historickými predobrazmi?

Putin sa zaujíma o históriu, hľadá v nej svoje vzory. Tie sa však menia. Predtým vzhliadal napríklad k Petrovi I. a k Pjotrovi Stolypinovi, premiérovi za vlády Mikuláša II. To boli štátnici a budovatelia. Dnes sa Putin čím ďalej viac stotožňuje s vládcami, ktorí išli bezohľadne za svojím cieľom a Rusko pri tom vláčili za sebou. Napríklad Ivanom Hrozným. Hoci má veľmi zlú povesť a väčšina jeho vlády bola katastrofa, posunul ruskú moc smerom na juh a dostal Rusko medzi veľkých hráčov. Putin sa tak stal obeťou vlastnej mytológie. Považuje sa za nenahraditeľného muža. Problémom je, že moc v modernom svete znamená ekonomickú moc, technologickú moc, mäkkú moc. Putinov pohľad na moc je ako z 19. storočia. Pre neho to znamená ríšu, rešpekt, strach, veľkú armádu. A p