Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.12.2017, 07:40

Zmena klímy sa týka najmä tých najzraniteľnejších

Nie každej krajiny sveta sa zmena klímy dotýka rovnako. Iné dopady má na šíre oblasti Ruska, iné na Slovensko a celkom iné na krajiny v srdci Afriky. Ktorá krajina je na tom najhoršie?

Zmena klímy sa týka najmä tých najzraniteľnejších
Zdroj: Reuters

Ak ste intuitívne odpovedali, že je to niektorá z krajín Afriky a dokonca poblíž Sahary, trafili ste.

Ako na portáli The Conversation vo svojom článku ukazuje Hakim Abdi zo švédskej univerzity v Lunde, ide o Čad. Krajinu v strede sahelu, vyprahnutej časti afrického kontinentu medzi Saharou a tropickými lesmi okolo rovníka, označila za klimatickou zmenou najohrozenejšiu správa spoločnosti Verisk Maplecroft.

Zdroj: Wikimedia Commons

Čad “vedie” rebríček klimatickej zraniteľnosti, pričom sa ocitol na najhoršom, 186 mieste spomedzi skúmaných krajín. Smrtiaci koktejl vysokej miery chudoby, častých konfliktov a opakujúceho sa sucha neraz spojeného s následnými prívalovými dažďami, mu zaistil suverénne najhoršie skóre, keď získal len 0,11 bodu z možných desiatich.

V závese za Čadom sa ocitla ďalšia krajina globálneho Juhu - Bangladéš, no s viac než dvojnásobným skóre. Na opačnej strane škály, teda klimaticky najmenej zraniteľná, bola celkom neprekvapivo krajina fjordov na severe Európy - Nórsko s hodnotou 9,96.

No ale prečo práve Čad? Začať sa dá tým, že ide o jednu z najchudobnejších krajín sveta. Podľa viacrozmerného indexu chudoby žije v chudobe až 87 percent jeho obyvateľov. Tento index zahŕňa rôzne faktory, ako je zdravie, vzdelávanie či životná úroveň. Počet chudobných robí z Čadu krajinu so štvrtou najchudobnejšou populáciou na svete.

Vplyv chudoby je pritom znásobený občianskou vojnou, ktorá v krajine s prerušeniami trvala 37 z 57 rokov od chvíle, kedy sa krajina zbavila francúzskej koloniálnej nadvlády. Konflikty a chudoba prirodzene neprajú hľadaniu systematických riešení zmeny klímy, no proti Čadu hrá zároveň aj jeho geografia.

Táto krajina je väčšia než si mnohí z nás predstavujú. Je dvakrát taká rozsiahla ako blízka Nigéria, Francúzsko by ste doň takisto vtesnali až dvakrát. A plochu Slovenska viac než 26-krát. Až 90 percent jeho obyvateľov z desiatich miliónov žije v južnej časti krajiny, keďže sever tvorí prakticky len púšť. Sahara.

Zdroj: Európska komisia DG ECHO / flickr, CC BY-SA

Väčšina Čadčanov sa živí poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Polopúštne oblasti sahelu na severe krajiny však zabezpečujú pastvu pre dobytok len počas obdobia dažďov. Na juhu krajiny bohatšom na vlahu sa zas presadilo pestovanie poľnohospodárskych plodín.

V krajine to pritom majú dômyselne premyslené - keď nastane obdobie sucha, pastieri zo severu sa vyberú s dobytkom na juh, kde ho kŕmia zbytkami po žatve.

Podnebie Čadu sa mení

Už od polovice dvadsiateho storočia teploty v krajine stúpajú, zatiaľ čo množstvo beztak nízkych zrážok klesá. Deväťdesiat percent jazera Čad, najväčšieho v krajine aj priľahlom regióne, zmizlo v dôsledku dlhotrvajúcich období sucha a rastúceho využívania jeho vôd k zavlažovaniu blízkych polí.

Zdroj: © adelphi, CC-BY ND 4.0

Klimatické prognózy pritom hovoria, že tamojšie podnebie sa v priebehu 21. storočia ešte oteplí a príde o ďalšiu vlahu. To bude viesť k nižším poľnohospodárskym výnosom, menšej pastve pre dobytok a ťažšiemu životu pre všetkých, ktorí sú závislí od jazera Čad.

Najviac ohrozené sú vidiecke oblasti krajiny. Ich obyvatelia sú tí chudobnejší z chudobných. Ľudia v mestách však na tom nie sú omnoho lepšie. Ocitajú sa totiž pod tlakom tých, ktorí prídu z vidieka hľadať šťastie do miest.

Na zmenu klímy nie je pripravená ani infraštruktúra. Kanalizácia, odvodňovacie systémy pre prípad prívalových dažďov a odpadové hospodárstvo, sú podľa Svetovej banky len v plienkach.

Počas povodní, aké krajinu postihli v rokoch 2010, 20112012, sa ukázalo, že tamojšia infraštruktúra nie je schopná zvládať prívaly vody, dochádza tak ku kontaminácii vodných zdrojov odpadom. Obyvatelia krajiny sú preto ohrození aj šírením infekčných chorôb, ako je cholera.

Demografické výzvy 

Obyvateľstvo Čadu tvoria prevažne mladí ľudia, čo v súčinnosti s vysokou mierou nezamestnanosti týchto populačných ročníkov prispieva k sociálnym pnutiam a v minulosti už prispelo k vzniku nepokojov v hlavnom meste krajiny N’Djamena.

Zraniteľnosť krajiny voči dôsledkom zmeny klímy sa pritom zvyšuje práve aj občianskymi nepokojmi a konfliktmi. Aj nezúčastnení ľudia sa totiž počas nepokojov či bojov nedokážu dostať k pomoci, ktorú od štátu potrebujú počas záplav či dlhotrvajúcich období sucha.

Aby toho nebolo na túto krajinu málo, je Čad aj krajinou, do ktorej prišlo z Darfúru v Sudáne až 300-tisíc utečencov, ktorí sa usadili na jeho východných hraniciach. Ďalších 67-tisíc utečencov podľa OSN žije na jeho južných hraniciach so Stredoafrickou republikou.

Zdroj: Európska komisia, DG ECHO, CC BY-SA

Ľudia na úteku spotrebúvajú veľmi obmedzené zdroje krajiny a neraz sa dostávajú do priamej konkurencie s domácim obyvateľstvom. To vedie aj k vzájomným konfrontáciám.

A napokon, na severovýchode Nigérie, teda v regióne, ktorý hraničí s Čadom, vyčíňa teroristické hnutie Boko Haram. Táto kríza sa pritom rozšírila aj do regiónu v okolí jazera Čad.

V regióne tak dnes žije až 60-tisíc registrovaných vnútorných vysídlencov a ďalšíe tisíce zostávajú neregistrovaných. Táto situácia je ešte o poznanie desivejšia, ak ju dáme do kontextu s množstvom mladých nezamestnaných ľudí, ktorých je možné ľahšie radikalizovať. 

Ako ďalej?

Aj napriek spomínaným výzvam existujú spôsoby ako negatívne dopady klimatickej zmeny v Čade zmierňovať. Príkladom môže byť miestny tradičný systém hospodárenia s vodou Zaï efektívny aj v obdobiach, kedy je vody nedostatok.

Technika Zaï sa dá vylepšiť efektívnejšími poľnohospodárskymi postupmi, ktoré pomáhajú pri obnove degradovanej pôdy. Aj vďaka jeho zavádzaniu výnosy tamojšieho poľnohospodárstva dokážu rásť.

Zdroj: CGIAR Climate / flickr, CC BY-NC-SA

Ďalšou možnosťou je uplatniť techniky tzv. agrolesníctva kombinujúceho polia s výsadbou stromov. Ich korene chránia pôdu pred eróziou a zároveň stromy dokážu navrátiť pôde úrodnosť už len tým, že vytvárajú prirodzený kompost z opadaných listov.

Je samozrejmé, že so zmenou klímy sa dokážu lepšie vysporiadať krajiny s lepším ekonomickým zázemím. V tomto zmysle je Čad závislý od vývozu ropy, ktorú ťaží od roku 2003. Jej predaj predstavuje až 93 percent všetkého exportu krajiny.

Táto závislosť však krajinu zároveň vystavuje rizikám cenových výkyvov, k akému došlo napríklad v roku 2014. Čad vtedy zaznamenal významný prepad príjmov. Netreba pritom pripomínať, že ak taká chudobná krajina ako je Čad, stratí príjmy, jej schopnosť reagovať na negatívne dopady zmeny klímy sa znižuje. Riešením jeho problémov tak nie je ropa, ale práve  udržateľné poľnohospodárstvo a chov dobytka, ktoré naďalej zostávajú ústredným bodom tamojšej ekonomiky.

Zdroj: The Conversation, Autor: Hakim Abdi, odborník na udržateľné hospodárenie na univerzite vo švédskom Lunde
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Jakub Žaludko. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.