Rusko a Čína sa zbližujú aj vo vojenskej oblasti. Kedysi znepriatelené veľmoci organizujú teraz po prvýkrát spoločné vojenské manévre. Zúčastňuje sa na nich vyše desaťtisíc vojakov a 140 plavidiel, vrátane ponoriek. Začali sa vo Vladivostoku a skončia sa 25. augusta v čínskom Šandongu.
Ruské ozbrojené sily súčasne v polovici tohto týždňa vyskúšali novú medzikontinentálnu raketu, keď udalosti dodala lesk prítomnosť samotného prezidenta Vladimíra Putina. Rusko zároveň oznámilo zvýšenie vojenského rozpočtu o vyše dvadsať percent.
Západní vojenskí pozorovatelia manévre považujú za začiatok rusko-čínskeho vojenského zväzku, ktorý by mal byť protipólom zatiaľ bezkonkurenčného postavenia USA v tejto sfére. Rusko neskrýva snahu, aby sa k nemu neskôr pripojila aj India. Putin a jeho čínsky partner Chu Ťin-tchao nedávno kritizovali "pokračujúcu monopolizáciu" sveta Amerikou a požadovali jeho "multipolárne usporiadanie". Moskva už pritom ázijského suseda vyzbrojila bojovými lietadlami, protiraketovými systémami, fregatami i raketami s plochou dráhou letu.
Iné pole snáh predstavuje tzv. Šanghajská bezpečnostná aliancia. V jej rámci sa Rusko i Čína pokúšajú odstrániť americké vojenské základne zo Strednej Ázie. Uzbekistan dal Američanom ultimátum, aby do troch mesiacov opustili vojenskú základňu, ktorá pôvodne vznikla na podporu vojenských operácií USA proti afganskému hnutiu Taliban. Kirgizsko zatiaľ súhlasilo, aby na jeho území zostali ruské i americké ozbrojené sily.
Kremeľ však predvádza svaly nielen v prípade manévrov s Číňanmi. Ruské námorné loďstvo v tomto týždni po prvýkrát úspešne testovalo novú medzikontinentálnu raketu s označením SS-N-23. V. Putin odpálenie rakety v Barentsovom mori sledoval z paluby vlajkovej lode Severomorskej flotily, ktorou je moderné plavidlo Peter Veľký, schopné odpaľovať strely s jadrovými hlavicami. Raketa presne zasiahla cieľ na vzdialenej Kamčatke. Dva predchádzajúce pokusy v roku 2004 boli neúspešné.
Okrem toho vláda oznámila, že vojenský rozpočet Ruska v roku 2006 sa zvýši o 22 percent na 688 miliárd rubľov (v prepočte 19 mld. dolárov). Na financovanie mierových misií je z toho určená necelá sedmina prostriedkov. Podľa mienky amerických vojenských odborníkov však musí byť ruský vojenský rozpočet v skutočnosti oveľa vyšší ako verejne deklamovaných 19 miliárd. Ostatne, Washington sa podobne pozerá aj na čínske oficiálne údaje o výdavkoch na obranu - Pentagón odhaduje, že ich skutočná výška sa pohybuje medzi 50 - 70 miliardami dolárov (oficiálne 35 miliárd). (hn/gaf)