Napriek tomu, že sunnitskí členovia výboru podieľajúceho sa na tvorbe prvej demokratickej ústavy Iraku sa opäť vrátili za rokovací stôl (opustili ho pre nevyriešenú vraždu dvoch kolegov a následný strach o svoju bezpečnosť), problémy s termínom dokončenia najvyššieho zákona sa prehlbujú. "Veľmi sa obávam, či sme schopní pripraviť dokument do konca tohto mesiaca," priznal kurdský člen prípravného výboru Mahmúd Otman. Dôvodov na skepsu je viac, čo len stupňuje nervozitu a tlak zo strany Spojených štátov. "V Iraku sa nenašli zbrane hromadného ničenia. Krajina nie je bezpečnejšia, nevymizol ani strach obyvateľstva. Jediné, čo sa Američanom mohlo podariť, je nastoliť tam demokratický režim a dať ústavu, ktorá bude chrániť ľudské práva. Tá sa však šije veľmi horúcou ihlou," okorenil najnovší vývoj americký týždenník Time.
Americký prezident George W. Bush naozaj pri svojom pamätnom prejave z mája 2003 hovoril o tom, že "ľudia v každej krajine potrebujú slobodu. Všade, kde príde sloboda, sprevádzajú ju aj ľudské práva."
Paradoxné a ironické je, že Irak sa má v otázke ľudských práv a najmä postavenia žien v spoločnosti vrátiť pred rok 1959. Vtedy sa všetko odvodzovalo z islamského práva šaríja (v roku 1959 došlo k zmene - zdrojom pre zákon už nebol výlučne islam a ženy si, aspoň podľa zákona, mohli slobodne vybrať manžela či riešiť rozvod pred súdom).
Šalamúnsky návrh
"Ženy sú si v právach rovné ako muži, pokiaľ to neporušuje šaríju," šalamúnsky teraz hovorí návrh ústavy. Článok 14, ktorého znenie sa tajne dostalo na verejnosť a pobúrilo ženskú komunitu, napríklad podotýka, že príslušným súdom na veci rozvodu, manželstva a dedičstva (napriek ústavou deklarovaného práva na súkromný majetok) bude súd danej oblasti. Ženy v šíitskej komunite sa tak opäť budú môcť bez ohľadu na vek vydávať len so súhlasom svojej rodiny, nehovoriac o problémoch s rozvodom, o práve na svoj voľný pohyb, opatrovníctve detí a dedení. Hoci inak sú práva na spravodlivý súdny proces, práva na slobodu slova a tlače, ako aj povýšenie práva jednotlivca nad skupinu (najmä náboženskú) v ústave zakomponované, postavenie islamu ako výlučného práva bude vyvolávať otázniky aj pri príprave ďalšieho zákonodarstva.
Boj o federáciu
Návrh ústavy musí byť hotový do konca júla, aby sa stihli ešte v priebehu dvoch týždňov (konečné znenie má schváliť parlament do 15. augusta) zapracovať pripomienky. V polovici októbra by mali o ústave rozhodnúť Iračania v referende a otvoriť tak cestu k riadnym voľbám 15. decembra. "Nemá zmysel pripraviť polovičnú ústavu. Čakali sme na ňu dosť dlho, aby sme teraz vytvorili nepodarok," zhodnotil problémy premiér kurdskej regionálnej vlády v Iraku Nechirvan Barzání.
Hoci návrh ústavy zaručuje Kurdom v rámci federácie silnú autonómiu na severe krajiny, spory sa vedú o tom, či v rámci trojúrovňového riadenia - federálny, regionálny a miestny - dostanú Kurdi pod kontrolu aj na ropu bohatý Kirkúk. "Ak to dosiahnu, potom čo? Dáme aj šíitom na juhu národné bohatstvo?" rozčúlil sa prominentný sunnitský zástupca Mahmúd al-Sumajdí. Šíiti sa podľa vzoru Kurdov snažia dostať juh krajiny, kde je jediný funkčný iracký prístav a vyše 80 percent irackých zásob ropy. Sunnitom by tak zostal len "púštny" západ bez prírodných zdrojov.
Členovia výboru sa síce zhodli, že základom by mala byť federácia so silnejšou pozíciou parlamentu na úkor prezidenta, v ústave však nezakotvili, kto bude mať právo využívať prírodné bohatstvo pri federálnom usporiadaní a ani akú pozíciu budú zastávať šíiti. "Vlastenci musia byť proti deleniu krajiny a aj ich vyzývam, aby bojovali za jednotný Irak," upozornil na možnosť rozpadu šejk al-Sumajídí. "Nepáči sa nám, keď sa Američania a Briti za naším chrbtom dohovárajú so sunnitmi na centralizácii. Chápem, že ich tlačí čas, ale je to naša krajina a naša ústava," odpálkoval kritiku do radov sunnitov vodca Kurdov Barzání.
Odpoveďou referendum
Hoci sa tajne počíta s tým, že ústava bude do 15. augusta na svete, nič nie je vyhraté. Požehnanie jej musia dať voliči v októbrovom referende. Ak ju neschváli nadpolovičná väčšina v 16 z 18 provincií, alebo, naopak, ak ju odmietnu dve tretiny voličov v troch a viac provinciách, ústava neprejde. "Niektoré z kurdských provincií majú len 400- či 500-tisíc obyvateľov. Predsa takýto počet nemôže zamietnuť ústavu pre 25 miliónov ľudí," rozčúlil sa nad pravidlami poslanec Mohamed al-Bijátí. Faktom je, že v prípade odmietnutia bude nasledovať rozpustenie parlamentu a vlády, nové voľby, kreovanie novej vlády a tiež aj práca na novej ústave.