Zakladateľ leteckej spoločnosti EasyJet sir Stelios Haji-Ioannou prisľúbil, že venuje na dobročinné účely polovicu svojho bohatstva v hodnote dvoch miliárd libier. Inšpiroval ho Bill Gates a jeho výzva „The Giving Pledge“ (Darovací prísľub), ktorá sa snaží primäť najbohatších ľudí sveta, aby sa verejne zaviazali poskytnúť aspoň polovicu svojho bohatstva na charitatívne účely.
Iniciatíva “The Giving Pledge“ vznikla v roku 2010. Podľa článku na portáli The Conversation ju vtedy založili Bill a Melinda Gatesovci spolu s finančníkom Warrenom Buffetom. Buffet je pritom dobrým príkladom celej tejto iniciatívy. Tento miliardár totiž tvrdí, že pre bohatých a ich rodiny nie je nadmerné bohatstvo žiadnym extra prínosom. Zároveň poukazuje na to, že ako ľudstvo čelíme dlho nepoznanej koncentrácii bohatstva.
Pýta sa pritom, či je, obrazne povedané, desať domov skutočne lepších ako jeden. Sám, hoci patrí medzi najbohatších ľudí planéty, sa snaží žiť normálnym životom s normálnym domom a bežným autom. A väčšinu svojho majetku už venoval na charitatívne účely.
Do výzvy sa dodnes zapojilo 171 signatárov vrátane Marka Zuckerberga, Richarda Bransona, Sary Blakely, Elona Muska a ďalších, pričom zoznam naďalej rastie.
Okrem samotného prísľubu venovať majetok na dobročinné účely, je však otázkou aj to, komu venované peniaze vlastne smerovať. Nejde totiž o malé sumy a faktom je, že aj mnohé dobre mienené aktivity mnohokrát prinášajú diskutabilný efekt, mnohokrát dokonca negatívny. A tie, ktoré skutočne pomáhajú, sa líšia pomerom vynaložených zdrojov potrebných k dosiahnutiu určitého pozitívneho dopadu. Bohatí si preto starostlivo vyberajú, kde a ako budú ich prostriedky použité.
Niektoré postupy proti HIV/AIDS sú napríklad až tisícnásobne zdravotne prínosnejšie než iné. A zatiaľ čo približne 100-tisíc dolárov by sa dalo použiť na vytrénovanie dvoch slepeckých psov a pomôcť tak dvom nevidomým, rovnaké množstvo peňazí by dokázalo zabrániť tomu, aby minimálne tisíc ľudí netrpelo trachómom, ktorý je najčastejšou príčinou oslepnutia infekčnou cestou.
Využívaním takýchto údajov o efektívnosti nákladov verzus dosiahnuteľných cieľov sa členovia The Giving Pledge prihlasujú k hnutiu tzv. efektívneho altruizmu. Jeho podstatou je snaha využívať dôkazy a empirické fakty s cieľom pomôcť iným čo najviac aj z obmedzeného množstva dostupných zdrojov. Tými zdrojmi sú pritom mienené rovnako tak čas, peniaze alebo potrebné úsilie.
Hlava a srdce
Zaviazanie sa v rámci „The Giving Pledge“ nevyžaduje od darcov podporu konkrétnej témy alebo organizácie. Zapojených skôr povzbudzuje k hľadaniu jedinečných spôsobov využitia darovaných zdrojov, takých, ktoré budú inšpirovať a prinášať prospech spoločnosti.
Dôležitou súčasťou iniciatívy sú pritom spoločné stretnutia s odborníkmi, ktorí im prostredníctvom analytických nástrojov ukazujú, ako čo najefektívnejšie využívať nástroje filantropie pri riešení niektorých z najväčších globálnych výziev. Tí z darcov, ktorí na to nemajú čas, postupujú podľa portálu The Conversation iracionálne. Nemusia totiž zistiť, ako z ich peňazí priniesť čo najviac ľuďom čo najviac úžitku.
Tento záver je v rozpore s rozšírenou predstavou týkajúcou sa etiky darcovstva. Tá hovorí o tom, že pokiaľ je dovolené nechať si peniaze pre seba, potom je tiež dovolené darovať ich ľubovoľnej charite, ktorú si vyberiete.
Je pravdou, že nie vždy je jasné, ktoré dobročinné organizácie použijú vaše peniaze najúčinnejšie, aj keď mnohokrát to jasné je. Taktiež podpora riešení v témach, ktoré sú vášmu srdcu bližšie, nemusí za každú cenu smerovať k lepšiemu pomeru hodnoty za peniaze. Hoci to tak aj cítite. Lebo pomôcť miliónom je dobré, ale pomôcť miliardám je omnoho lepšie.
Zdroj: The Conversation, Autor: Theron Pummer, riaditeľ Centra pre etiku, filozofiu a verejné otázky na univerzite v St. Andrews
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Tomáš Horváth. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
