Kosovský prezident Ibrahim Rugova zomrel v sobotu vo veku 61 rokov vo svojej oficiálnej rezidencii. Pohreb Rugovu, ktorý trpel rakovinou pľúc, sa uskutoční vo štvrtok napoludnie v Prištine.
V sobotu tisíce etnických Albáncov v srbskej provincii Kosovo zapálili sviečky a položili kytice na pamiatku zosnulého prezidenta, ktorý takmer dve desaťročia presadzoval myšlienku nezávislosti regiónu od Srbska. Udalosť vytvorila vákuum na roztrieštenej politickej scéne, pričom provinciu zastihla tesne pred začiatkom rozhovorov o jej budúcom štatúte. Zahraniční lídri vyzývajú na pokoj a jednotu, keďže úmrtie Rugovu môže v Kosove viesť k ďalšej nestabilite. Srbská vláda vyjadrila obavy, že Rugovov nástupca nebude mať jeho mierumilovnosť. Prvým dôsledkom udalosti je odklad začiatku rozhovorov medzi zástupcami Albáncov a Srbov vo Viedni, ktorý bol naplánovaný na 25. januára.
Rugova si počas svojho pôsobenia vybudoval rešpekt na medzinárodnej scéne vďaka mierovej forme odporu voči bývalému juhoslovanskému a srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Prezidentské právomoci v oblasti, ktorú od roku 1999 spravuje Organizácia Spojených národov, prevzal predseda parlamentu Nexhat Daci.

Balkánsky Gándhí
Ibrahim Rugova sa narodil 2. decembra 1944 v dedine Cerrce na západe Kosova v rodine obchodníka. Študoval na prestížnej parížskej univerzite Sorbonne a čoskoro sa stal intelektuálnym vodcom Kosova. V roku 1989 založil Demokratickú ligu Kosova (LDK), ktorej programovým cieľom bola nezávislosť oblasti. Mnohí etnickí Albánci ho označovali za "otca národa". Rugova si udržiaval blízke vzťahy so Západom, najmä s Washingtonom. Na vrchol politiky sa mu podarilo dostať po vstupe OSN a NATO do oblasti a rozpustení militantnej Kosovskej oslobodzovacej armády (U#199#K). Po prvý raz vyhral oficiálne prezidentské voľby v roku 2002 a znovuzvolený bol minulý rok.
Rugova a jeho Demokratická liga Kosova dominujú kosovskoalbánskej spoločnosti od začiatku 90. rokov. Po začatí úderov NATO na Juhosláviu na jar roku 1999 sa vyhrotil jeho spor s predákmi U#199#K, ktorí ho označovali za "politickú mŕtvolu" alebo "Miloševičovho emisára". Medzi miestnymi Albáncami si však zachovával stále vysokú podporu. Vlani v septembri oznámil, že trpí rakovinou pľúc, no vzhľadom k blížiacim sa kľúčovým rokovaniam o budúcnosti Kosova zostal vo funkcii a usiloval sa o jeho nezávislosť "bez kompromisov".
Rugova bol od septembra 1990 do februára 2000 "prezidentom Kosovskej
republiky" a jeho strana vyhrala suverénne všetky ilegálne voľby. Časť spoločnosti však bola nespokojná s pomalými premenami a začala sa pod vedením povstaleckej U#199#K od roku 1998 vyslovovať za získanie samostatnosti Kosova silou. To Rugova odmietal, preto bol tiež prezývaný "balkánsky Gándhí", a vo vzťahoch medzi týmto umierneným intelektuálom a predákmi U#199#K to od začiatku značne iskrilo. V marci 1999 spolu podpísali v Paríži mierovú dohodu o Kosove, Rugova však považoval predákov U#199#K za extrémistov.

Politika kompromisov
Jeho autorita a umiernenosť slávili úspech. V októbri 2000 jeho LDK jasne zvíťazila v miestnych voľbách a úspech strana zopakovala v parlamentných voľbách v novembri 2001. V marci 2002 ho parlament zvolil do funkcie prezidenta Kosova. Táto funkcia, ktorú uznáva Belehrad aj medzinárodné spoločenstvo, je len reprezentatívna. Zvolenie Rugovu umožnila až dohoda o rozdelení moci v Kosove, ku ktorej dospeli hlavné kosovskoalbánske strany. Snahu o kompromis preukázal aj po parlamentných voľbách v roku 2004, keď vymenoval za premiéra bývalého veliteľa kosovskoalbánskych povstalcov a kontroverzného politika Ramusha Haradinaja. Ten však vlani v marci z funkcie odstúpil a vydal sa haagskemu tribunálu, ktorý ho obžaloval z vojnových zločinov.