"Všetko dobré," lúči sa do telefónu seržant William Magruder. Mocne stavaný muž s krátkou briadkou patrí k 22. brigáde americkej armády a celý rozhovor viedol v nemčine. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa ozval svojej nemeckej manželke odtiaľto, z kuvajtskej púšte. Jeho deti, podobne ako deti ďalších vojakov tejto brigády, hovoria po anglicky aj po nemecky. Pochádzajú totiž zo zmiešaných manželstiev.
"Nemecko je mojou vlasťou, to môžete pokojne citovať," hovorí Max Blumenfeld. Za normálnych okolností je tento dôstojník doma v Heidelbergu. Pred niekoľkými dňami ho však preložili do stanového tábora v Kuvajte, keďže jeho jednotka sa má podieľať na prípravách útoku proti Iraku.
Mnohí z amerických vojakov, ktorí sú dislokovaní sotva 40 míľ od irackých hraníc, žijú v Nemecku už celé roky. Mnohí z nich si tam našli aj životné partnerky. Počítajú s tým, že keď raz skončia službu v armáde, domov do Spojených štátov sa už nevrátia, dajú prednosť Európe. Takže ich túžba po domove, stojac počas piesočnej búrky v rade na jedlo, je pochopiteľná. Môcť si tak dať rezne a pivo...
Tvárou v tvár možnej vojne sa vzťahy medzi Washingtonom a Berlínom zhoršili. Avšak medzi príslušníkmi tejto brigády je len málo takých, ktorým by odmietavé nemecké postoje k vojne proti Iraku boli proti srsti.
Isteže, nikto z nich by si nedovolil postaviť sa proti priamemu rozkazu. Ale napriek tomu neskrývajú pochybnosti o zmysle invázie bez podpory Organizácie Spojených národov. Ba niektorí zaujímajú priamo pacifistické stanoviská, podobne ako mnohí Nemci.
Ani seržant Patrick Wells, v 22. brigáde zodpovedný za vyhodnocovanie prieskumu, nemá voči Nemecku nepriateľské pocity: "Myslím, že Nemci nemajú nič proti USA. Ale majú niečo proti tomu, aby vojenský úder dostal prednosť pred diplomatickým rokovaním."
Nemecká svokra seržanta Magrubera si myslí ešte aj niečo iné -- "totiž, že Bush je hlúpy", hovorí Magruder s dvojzmyselným úsmevom. "Nemci sa domnievajú, že Američania sú príliš mocní a že by chceli zhltnúť až príliš veľa ropy." Na otázku, či si myslí, že útok na Irak je oprávnený, len kývne plecom: "Dostal som rozkaz, a tak som tu, nemôžem odísť." Do prednej frontovej línie sa však nijako neženie: "Mám 37 rokov, o päť rokov dám armáde zbohom a som rád, že budem preč."
A hoci niektorí z jeho kamarátov by nakoniec mohli byť aj v prvej línii, starosti im všetkým robí ešte jedna vec -- a to, že by sa po prípadnom nasadení v Iraku museli vzdať domova v Nemecku. Ako je známe, pre diplomatické potýčky s Nemeckom už Spojené štáty naznačili, že základní na Rýne by sa mohli vzdať skôr ako plánovali. Jednotky by potom premiestnili pravdepodobne bližšie k novým hraniciam NATO vo východnej Európe -- hovorí sa o Poľsku a Rumunsku.