Zdalo sa to ako dobrý nápad: úplná kriminalizácia nezákonného prisťahovalectva pomôže v Holandsku v boji proti terorizmu a vytvorí i nové pravidlá spolužitia starousadlíkov a cudzincov. Výsledky tohto opatrenia sú však pochybné.
Ubehol už viac než rok odvtedy, čo holandský parlament odhlasoval zákon, ktorým vyhostil 26-tisíc ľudí, lebo nedostali azyl, a teda ani povolenie na pobyt. Väčšina z nich sa snaží proti rozhodnutiu úradov odvolať a verí na zázrak. Títo ľudia žijú v Holandsku zväčša päť i viac rokov, štátne orgány o nich vedia a je ľahké donútiť ich odísť. V krajine však žije sto- až stopäťdesiat tisíc neprihlásených prisťahovalcov, ktorým zákony zmenili život.
Skryť sa pred úradmi
"Kým v minulosti mohol aj ilegálny prisťahovalec prísť na radnicu a zaregistrovať sa, aby dostal sociálnu kartu a mohol si nájsť prácu, teraz sú títo ľudia v skutočnej ilegalite. Skrývajú sa pred políciou a imigračnými úradníkmi a stávajú sa lovnou zverou pre kriminálne gangy," hovorí Joanne van der Leunová, odborná asistentka kriminológie na Leidenskej univerzite.
Za posledný rok sa zdesaťnásobili kontroly firiem, či nezamestnávajú nelegálnych pracovníkov. Polícia kontroluje najmä miesta, kde žijú početné komunity prisťahovalcov. Za ilegálne zamestnávanie ľudí sú vysoké pokuty: od desiatok tisíc až po milión eur. Takéto tvrdé opatrenia znamenajú, že pre firmu je čistý register, čo sa týka zamestnancov, otázkou prežitia. "Problémom je to, že určité firmy kedysi ilegálnych pracovníkov zamestnávali bežne. Zameriavajú sa na upratovanie, rozvoz jedla či dopravu. Platy v tejto brandži sú také nízke, že je veľmi ťažké nájsť a zamestnať tu bežného Holanďana," hovorí Heinrich Winter, špecialista na imigračné právo na Univerzite v Groningene.
Ekonomickí utečenci?
"Niet roboty. Všetci sa boja, aby ich niekto neudal," hovorí Jusuf, imigrant, ktorý prišiel zo Somálska. Je v krajine jeden a pol roka a ani sa nesnaží žiadať o azyl. "Iba na seba upozorníte úrady a nové zákony umožnia, aby vás po troch mesiacoch vyhostili bez možnosti odvolať sa. Holandsko nás všetkých považuje za ekonomických utečencov."
Odborníci sa zhodujú na tom, že nová legislatíva, ktorá mala obmedziť imigráciu, spôsobila skôr problémy. Prisťahovalectvo aj tak klesá. Kým v roku 2000 žiadalo o azyl 43 560 ľudí, v roku 2003 to už nebolo ani desaťtisíc. Represívne zákony pritom platia až od minulého roka -- na znížení vlny prisťahovalcov nemajú žiadny podiel.
"Holandsku sa snažila vysvetliť problém OSN i mimovládne organizácie, ale pravicová vláda bola hluchá. Proti vyhosteniu 26-tisíc prisťahovalcov boli podľa prieskumov viac než dve tretiny občanov Holandska, ale ani to nepomohlo. Táto tvrdohlavosť sa nám vypomstí," vraví Winter.
Holandský Červený kríž a Armáda spásy zaregistrovali päťnásobný nárast žiadostí o naliehavú pomoc oproti počtu žiadostí pred troma rokmi. V nocľahárňach v Amsterdame, Rotterdame či Eidhovene je teraz viac žiadostí o prenocovanie než počet postelí. Pred piatimi rokmi boli nocľahárne obsadené len spolovice. Amsterdamská radnica narátala trojnásobok žobrákov. "Vzniká bezpečnostný problém," upozorňuje Edwin Bakker z Clingensdaelovho inštitútu medzinárodných vzťahov. "Ľudí na ulici začína byť priveľa a to prináša väčšiu kriminalitu."
Vláda neustúpi
Zástupcovia mimovládnych organizácií zaslali holandskej vláde výzvu, aby legalizovala všetkých ilegálnych prisťahovalcov, ktorí v Holandsku sú. "Keď si na seba zarobia, znamená to, že sú v krajine potrební," povedala van der Launová.
Holandská vláda však nechce hlasy odborníkov počúvať. Nemecký denník Handelsblatt nedávno uviedol, že kabinet premiéra Jana Petera Balkendeho pripravuje nové pravidlá udeľovania politického azylu, ktorý ráta s prísnymi jazykovými testmi. Budú musieť okrem iného dokázať, že v krajine, odkiaľ prichádzajú, im hrozí smrť, mučenie alebo politická represia.
"Keďže azyl nedostávajú ani Somálčania či Angolčania, ťažko si predstaviť, kto má naň vlastne nárok," hovorí Winter. "Cieľ je jasný: uzavrieť krajinu a sťažiť život tým prisťahovalcom, ktorí sú v nej ilegálne."