Turecko požaduje konečne vyriešiť otázku Cypru. Na okraji Svetového ekonomického fóra, ktoré sa na budúci týždeň zíde v Davose, sa má v tejto súvislosti uskutočniť schôdzka tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana a generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. Práve on by mal v riešení problému zohrať úlohu sprostredkovateľa. V roku 1974 Turecko vojensky obsadilo sever tohto stredomorského ostrova a odvtedy obe jeho komunity -- grécka a turecká -- žijú oddelene.
Pravda, pri prvom pokuse vlani v apríli sa Annanovi prielom nepodaril. Turecká časť populácie v referende síce jeho plán odobrila, grécka však nie. Ankara má teraz niekoľko dobrých dôvodov na to, aby sa pokúsila o pokrok. Jedným z nich je skutočnosť, že existujúcu colnú úniu s európskym integračným zoskupením musí Turecko ešte do začiatku predvstupových rozhovorov rozšíriť aj na Cyperskú (grécku) republiku, čo by bolo nepriamym diplomatickým uznaním tejto krajiny. Takýto krok by sa však celkom iste stretol s ostrým protestmi nielen v radoch mocného armádneho velenia, ale dokonca aj v radoch premiérovej vládnej strany. Iným dôvodom je skutočnosť, že pod tlakom Rady Európy sa Turecko muselo skloniť pred rozsudkom Európskeho súdneho dvora a Grékom vyhnaným z domovov pri invázii v roku 1974 priznať odškodné vo výške 1,1 mld. dolárov. Ďalšia vlna nárokov bude zrejme nasledovať.
Erdoganove snahy o nový začiatok sťažuje do istej miery aj vývoj na severe Cypru, kde sa 20. februára uskutočnia parlamentné voľby. V apríli potom cyperskí Turci volia prezidenta. Až v týchto dvojnásobných voľbách sa teda potvrdí, či si naozaj želajú zjednotenie alebo či sa presadí separatizmus. Terajší premiér Mehmet Ali Atahat je zástancom dohody s Grékmi, ale nie je isté, či zvíťazí. (hn/gaf)